Poobede sme prišli do hornatej, zelenej krajiny. Najprv to nevyzeralo nijak zvláštne, no okolo štvrtej poobede sme zastavili uprostred hôr. Také menšie Tatry. Je to úžasný pocit, keď tak ďaleko od domova nájdete niečo čo Vám pripomína najkrajšiu časť Vašej vlasti. Vydali sme sa na túru. (Túra pre Američanov je prekonanie prevýšenia 300m) . Ako chodník stúpal ihličnatý porast podopĺňaný vŕbami sa menil na pásmo lúk a skál. Popri ceste som naďabila na niekoľko rastlín ktoré som na európskom kontinente nezbadala. Prešli sme okolo borovíc s modrastými koreňmi a prišli sme k horským jazerám. V jednom z nich ešte plávala ľadová kryha, no ani to nezabránilo niekoľkým otužilcom vykúpať sa v ňom. Toľko ku včerajšku.
Dnes ráno sme sa prebudili neďaleko mestečka Jackson Hole (tuším v štáte Wyoming). Doslovný preklad „Jacksonova diera“ bol viac ako výstižný. Mestečko bolo totiž fakt maličké- jedna ulica s obchodíkmi a par domov okolo.
Po rýchlych raňajkách nás čakalo dobrodružstvo pod menom white water rafting, čiže splavovanie divokej rieky na rafte. Táto ponuka ma veľmi zaujala, vzhľadom na to, že som začiatkom leta absolvovala splav Hrona, tak som bola zvedavá, čo bude americká divoká rieka zač. Do raftu nás posadili asi dvanástich a zozadu nám robil kormidelníka skúsený týpek, ktorý využil každú možnosť ako nás nechať ošpliechať. Ak mám pravdu povedať, v obyčajnom drevenom kanoe som sa cítila bezpečnejšie ako na rafte. a to i napriek tomu, že raft je stabilnejší. Inak rieka bola celkom fajn...v podstate nič extra. Niečo ako náš Hron len s niekoľkými nebezpečnejšími úsekmi. Po návrate na pevnú pôdu nás autobus odviezol do mesta, kde sme mali rozchod.
Ja som šla na plaváreň užívať si teplú a čistú vodu. Ktovie kedy niečo také (teplú vodu) najbližšie zažijem.
