To čo tu vidím silne pripomína špáradlá trčiace z nižšieho zeleného porastu. V miestnych novinách som sa dočítala, že od uskutočnenia určitého výskumu, správcovia parku nehasia prirodzenou cestou založené požiare, pokým neohrozujú ľudí alebo ľudské obydlia. Nechávajú tak prírode voľné ruky. Zrejme to má svoje opodstatnenie, ale pohľad na vyhorený les je divný....až priam smutný.
Jednou z vecí, ktoré preslávili Yellowstone je nesmierne veľký (asi 300) počet gejzírov a termálnych prameňov. Je to úžasný pohľad, každému odporúčam. Gejzír striekajúci do výšky 30-50metrov, termálne jazerá meniace farbu od hnedej, oranžovej, žltej, svetlomodrej po tmavomodrú a šedivú (farba záleží od teploty vody), bublajúce termálne pramene.....bola to nádherná prechádzka. V termálne oblasti je prakticky nemožné chodiť mimo drevených chodníkov, nedá sa totiž povedať kde je ozajstná zem a kde len budúci gejzír schovaný pod nánosom minerálov.
Za zmienku snáď ešte stojí dopravná zápcha uprostred národného parku. Všetkým nám to pripadalo zvláštne keď sme asi 200 metrov pred začiatkom lúky uviazli v dopravnej zápche, no ako sme postupovali bližšie a bližšie, príčina dopravnej zápchy začala byť jasnejšia. Na rozľahlej lúke sa páslo stádo bizónov a fotografie chtivý turisti zastavovali autá a išli si fotiť bizóny. Azda najväčšou perličkou bol bizón pózujúci asi 2 metre od asfaltky.
