Túru začínam v obci Osľany, do ktorej som sa dostal z Partizánskeho. Je predo mnou žlto značená turistická trasa vedúca na hrebeň Vtáčnika. Najzaujímavejšie miesta na nej sú výrazné bralo Žarnov (840 m. n. m.) a skalné mesto Buchlov (1041 m. n. m.).
Svižne kráčam a dávam si pozor aby som nezablúdil. Chcem sa čo najskôr dostať na miesto, kde mám ubytovanie. Čaká ma odpočinok v posteli. Teším sa naň. V úrovni služieb pre turistov a dovolenkárov patríme k svetovej špičke. Všetci to o nás vedia.
Vydal som sa na druhú etapu túry. Čaká ma cesta po hrebeni, cez skalné mesto Kláštorská skala (1279 m. n. m.), najvyšší bod pohoria – Vtáčnik (1346 m. n. m.) a potom pomalý zostup severnou časťou týchto vrchov. Ciel som si vytýčil v Handlovej.
V pralese stretávam čriedu divých svíň v počte asi dvadsať kusov. Sú priamo predo mnou, krochkajú a neochotne ustupujú. Idem pomalým tempom a rozmýšľam, kam až ich budem takto pred sebou hnať. Vtom z diaľky pred sebou začujem hlasy oproti idúcich ľudí. Prasatá sú v obkľúčení! Čo sa bude diať?
Našťastie sa nič nestalo – stádo diviakov zmizlo smerom na východ a ja som sa o chvíľu vítal s turistami idúcimi z protismeru. (Mimochodom, boli to jediní ľudia, ktorých som tam počas tých dvoch dní stretol.)
V prírode o všeličom rozmýšľam. Aj keď život nie je vždy ľahký, snažím sa pozitívne myslieť a na veci pozerať s nadhľadom. Teším sa na každý nový deň, dbám o seba, pravidelne športujem. A viem že je to klišé, ale pokúšam sa tešiť z každej maličkosti. Dokáže mi urobiť radosť napríklad, keď si prečítam niečo vtipné a milé, čo ma rozosmeje.
Kráčam vpred a viem, že stále je kam ísť. Vo všetkom sa dá nájsť niečo pekné, vždy je dôvod, prečo žiť. Prajem si, aby čo najviac ľudí myslelo pozitívne.
