Juraj Paškuliak
Pán Tragáčik už aj v angličtine
Dlho očakávané anglické preklady príbehov populárneho detektíva sa stali realitou.
Pochádzam z Kláštora pod Znievom. Študoval som na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici. Živím sa výrobou majstrovských sláčikových hudobných nástrojov. Som autorom štyroch zbierok poviedok, ktoré v priebehu rokov 2010 až 2013 boli vydané v knižnej podobe. Zoznam autorových rubrík: Spoločnosť, Politika, Nezaradené, Próza, Fotografie, Poézia, Kultúra, Súkromné, Spomienky na matku
Dlho očakávané anglické preklady príbehov populárneho detektíva sa stali realitou.
A teraz o nich napíšem pár slov.
Šokujúce svedectvo o chudobe v Paríži a Londýne, z prelomu dvadsiatych a tridsiatych rokov minulého storočia.
Dnes o majstrovskom diele George Orwella.
Alebo písanie o ľuďoch, ktorí vedú neúspešný boj so svojimi pudmi.
Prečítal som Crime and Punishment od Dostojevského.
Ak máte radi dobré filmy, tak čítajte ďalej. Dnes budem písať o jednom výbornom kreslenom filme, ktorý pravdepodobne málokto z vás pozná.
V dnešnom článku sa zameriam na hudbu, ktorú som počúval v čase dospievania. To bolo v deväťdesiatych rokoch, takže pôjde o hudbu z tohto obdobia.
Dnes pokračujem v písaní o hudbe ktorú mám rád. Priblížim vám krásnu anglickú ľudovú baladu, ktorá sa vola Scarborough Fair.
Pokračujem v písaní o hudbe. Dnešný článok bude o Emilie Autumn, ktorá patrí medzi moje obľúbené hudobníčky.
Významným obdobím populárnej hudby boli osemdesiate roky. Počas nich sa objavilo mnoho výborných spevákov a speváčok. Medzi najvýraznejšie tváre popmusic osemdesiatych rokov patrí Cyndi Lauper.
Dávnejšie som publikoval článok o holandskej kapele Anois, ktorá patrí medzi moje obľúbené hudobné skupiny. Dnes budem pokračovať v písaní o hudbe ktorá sa mi páči. Zameriam sa na írske protestsongy.
Mám veľmi rád čaj. Spolu s kávou a minerálkou patrí medzi moje najobľúbenejšie nápoje. Pijem ho každodenne a zásadne bez cukru.
Mám veľmi rád hudbu. Starú aj novú, akustickú aj elektronickú, vokálnu a aj inštrumentálnu. Neradím sa medzi tých, čo jeden hudobný štýl vyzdvihujú a ostatné zatracujú.
Od malička som mal rád hudbu. Z detstva si pamätám najmä televíznu reláciu Triangel v ktorej hrávali slovenskú a českú popmusic.
Mená veľkých klasikov; či už hudobných skladateľov alebo spisovateľov, sú verejnosti dobre známe – vyvolávajú okamžitú a zaslúženú pozornosť. Škoda, že v ich tieni zostávajú niektorí neobyčajne nadaní súčasníci.
Kniha Večery na dedinke (Jej celý názov je Večery na dedinke neďaleko Dikaňky), je prvotinou ukrajinského spisovateľa Nikolaja Vasilieviča Gogoľa. Výtlačok ktorý vlastním vyšiel vo vydavateľstve Tranoscius v Liptovskom svätom Mikuláši v roku 1947. Vyberám z neho povesť s názvom Strašná pomsta. Je relatívne krátka – jej rozsah je iba niekoľko desiatok strán. No atraktívna téma a majstrovský sloh s ktorým je písaná, jej dávajú monumentálny ráz. Vynikajúci preklad Zory Jesenskej robí z tohto diela literárnu lahôdku.