Vozidlo je spočiatku plné ľudí, idúcich domov z práce či zo školy. V jednotlivých dedinách vystupujú, postupne sa uvoľňuje miesto. Sadnem si a pozorujem okolitú krajinu. Zhruba po hodine cesty stojím v obci Kuchyňa. Nasadzujem si na plecia ruksak a poberám sa hore.
Smer cesty a sklon terénu sa mnoho krát menia, výškové metre pribúdajú. Napokon sa ocitnem na veľkej čistine, kde stojí skupina osamelých stromov. Pred sebou mám záverečný úsek vedúci po skalnatom hrebienku.
Pokračujem ďalej. Po ľavej strane je les, po pravej strmý zráz. Napokon sa dostávam na vrchol. Z Vysokej sú pekné výhľady do všetkých svetových strán.
Deň sa chýli ku koncu. Hľadám miesto kde sa utáborím. Nachádzam ho v lese neďaleko kovovej konštrukcie, ktorá v minulosti pravdepodobne slúžila ako navigačný maják pre lietadlá z blízkeho letiska.
Staviam stan, nafukujem karimatku a vybaľujem spací vak. Zotmie sa. Vládne pokoj. V nížinách sa trbliecu svetlá. Na jasnom nočnom nebi žiaria hviezdy. Občasné poryvy vetra lomcujú stenami stanu. Napokon zaspávam a naberám sily na ďalší deň.
Prebúdzam sa za úsvitu. Zbalím sa a skontrolujem či som niečo nezabudol. Pozorujem východ Slnka, fotografujem a potom schádzam dole a pokračujem ďalej.
Idem po trase vedúcej hrebeňom Malých Karpát. Keďže je skoré ráno a napredujem v tichosti, stretávam niekoľko čried muflónov.
Prichádzam na Čermák. Je to križovatka turistických ciest v centrálnej časti Malých Karpát. Nachádza sa tu prameň, v ktorom dopĺňam zásobu vody. Po krátkej prestávke kráčam ďalej. Blížim sa k Veľkej homoli.
Na tomto vrchu je vybudovaná rozhľadňa umožňujúca kruhový výhľad. Vyleziem hore a pozorujem okolitú krajinu. Hoci tunajšiu scenériu nepovažujem za tak atraktívnu, ako tú z Vysokej, pri dobrej viditeľnosti, môže byť zaujímavé pozorovať vzdialené pohoria.
Na záver schádzam do Pezinka, kde si v reštaurácii objednávam niečo na pitie a počkám na spoj do Bratislavy.
