Mám v pláne ísť z Handlovej do Sedla pod Vysokou. Tam sa rozhodnem, kadiaľ ďalej zamierim. Kráčam hore lúkami. Hoci októbrové noci bývajú chladné, teraz cez deň je na túto ročnú dobu neobyčajne teplo. Viditeľnosť nie je ideálna, ale na nebi sú pekné obláčiky. V medzi napravo rastú trnky. No ešte je na ne ešte priskoro. Najlepšie sú až po prvých mrazoch.
V prírode najčastejšie jazdím na horskom bicykli. Ísť pešo však má svoje výhody. Človek síce neprekoná také veľké vzdialenosti, ale lepšie si všimne rôzne drobnosti. Obdivujem okolo stojace stromy a rastliny, machy, lišajníky na skalách. Moju pozornosť upútajú huby. Rastú tu rôzne druhy v hojnom množstve. Na niektoré z nich zacielim objektív fotoaparátu.
Čím vyššie som, tým je svah strmší. Prichádza záverečný kamenistý úsek. Cestička je pokrytá opadaným žltým javorovým lístím a o pár desiatok metrov ďalej, červeným lístím bukov. Napokon sa dostávam do Sedla pod Vysokou. Obraciam sa smerom doľava a pokračujem na sever. Sú tu čistiny porastené poľnou trávou, s kde tu stojacimi skupinkami starých stromov.
Chodníček vedie opäť do lesa. Smerom na západ svahy strmo padajú do Handlovskej kotliny. Miestami sú väčšie či menšie skaly. Z niektorých sú obmedzené výhľady. Pripájam starší snímok, urobený z jedného takéhoto skalného výčnelku. Je na ňom zachytená Bralova skala, inverznou hmlou pokrytý kúsok Turčianskej kotliny a časť hrebeňa Lúčanskej Malej Fatry.
Kráčam popod koruny stromov. Slnko svieti, občas sa ukryje za oblaky. Chodník miestami pripomína tunel vedúci bukovou mladinou. Napokon sa dostávam na miesto, kde je väčšia skala, z ktorej je pekný výhľad smerom na juh a západ. Vyťahujem fotoaparát a robím ďalšie snímky, oddychujem, nakoniec si ľahnem do trávy a pozorujem nebo nad sebou.
