Ešte pred týždňom som si myslel, že britský spisovateľ George Orwell bol obyčajný človek, ktorý viedol obyčajný, pokojný život niekde v Anglicku. Potom som prečítal knihu Homage to Catalonia, a dozvedel som sa, že bol naozajstný dobrodruh, lebo sa zúčastnil Španielskej občianskej vojny, kde bojoval na strane anarchistov.
Počas čítania knihy ma zaujalo toto:
V decembri, v čase keď Orwell smeruje do zákopov, všade vládne revolučná atmosféra. Vo výcviku však vládol chaos. Všade bol neporiadok, zápach vojny je smrad výkalov a pokazeného jedla. Kostol používali ako latrínu.
Keď uvidí prvých fašistov, dezertérov, uvedomí si že sú na nerozoznanie od komunistov. Pušky ktoré dostanú sú staré a v zlom stave. Prvý človek ktorého stratia, je mladík ktorému do tváre vybuchne puška, keď z nej vystrelí.
Orwell prezrádza že nenávidí hory, ale východ slnka v nich, pozorovaný zo zákopov, bol prekrásny. Španieli sa o somárov starali veľmi zle. Keď somár odmietol ťahať, kopali ho do semenníkov.
Nástup Franca v Španielsku bol vojenskou vzburou podporovanou aristokraciou a cirkvou, ktorej cieľom bolo nie nastolenie fašizmu, ale obnovenie feudalizmu.
Situácia počas občianskej vojny bola veľmi komplikovaná. Nenávistná propaganda na všetkých stranách bežala na plné obrátky. O komunistoch písali že ukrižovávajú mníšky, o fašistoch že stavajú barikády z tiel živých detí.
Na fronte kde slúžil, bola spočiatku nízka intenzita bojov. Všetkých mŕtvych spôsobili zablúdené guľky. Fašisti na nich strieľali aj z kanónu, ale nič sa im nepodarilo trafiť, a jeden delostrelecký granát zo štyroch nevybuchol. Fašisti a anarchisti mali rovnaké kanóny a náboje ktoré nevybuchli niekedy strieľali naspäť.
Vojakov trápili parazity, najviac vši. Keď sa Orwell nakrátko dostane do nemocnice, jej personál ho tam okradne.
Koncom apríla cestuje do Barcelony. Nasleduje opis toho ako boli jednotlivé bojujúce frakcie zabarikádované v rôznych častiach mesta. V hoteli videl zlovestného ruského agenta vyzbrojeného pištoľou a bombou. Venoval mu pozornosť, lebo to bol prvý, ním pozorovaný človek, ktorého prácou bolo klamať.
Po čase sa vracia do zákopov. Dni sú horúce, v území nikoho dozrievajú čerešne, vojaci sú, aj napriek čistým šatám, zase zavšivavení.
Najväčším nebezpečenstvom sú sniperi. Nakoniec ho jeden z nich postrelí a on opäť putuje do nemocnice. V čase keď sa zotavuje zo zranenia, v Barcelone vládne zlá atmosféra. Vo veľkom zatýkajú ľudí, ktorých propaganda označila ako trockistov a spojencov fašistov.
Aj Orwell sa ocitne medzi ohrozenými, a len o vlások sa mu podarí uniknúť pred zatknutím, a opustiť Španielsko. Tým kniha končí.
Teraz pár slov o tom ako sa to čítalo. Bolo to pútavé, ale kniha obsahuje dve dlhé kapitoly v ktorých sa píše o politickej situácii počas vojny. Tieto kapitoly sa mi čítali veľmi ťažko, lebo ma nudili a tak mi robilo problém koncentrovať sa na text. V skratke Orwell tam prezrádza, že do vojny išiel s určitými ideálmi, ktoré neskôr stratil, a to preto, lebo jeho frakcia (P.O.U.M.) bola španielskymi ľavicovými republikánmi podporovanými Sovietskym zväzom, označená za trockistov a pomáhačov fašistov, a jej členov začali zatvárať. Týmto sa sklamal v komunistoch. Toto je asi jedna z hlavných vecí, čo chcel v knihe povedať.
