Mám rád klasickú literatúru. Aj tú ruskú, lebo ruskí spisovatelia patria medzi najlepších. Keď som mal osemnásť rokov, začal som čítať Tolstého. Najprv som prečítal Vojnu a mier, a potom Vzkriesenie, a tieto knihy sa mi veľmi páčili.
Tolstoj bol nielen spisovateľ, ale aj filozof, známy pacifistickými názormi. Keby žil v súčasnosti a videl by ako Rusko napadlo Ukrajinu, asi by z toho bol nešťastný.
Trochu menej známe sú jeho názory na sexualitu, tie môžu byť vnímané ako pomerne kontroverzné. Tolstoj mal negatívny vzťah k sexu. Tento a ďalšie postoje predstavil v knihe Kreutzerova sonáta (čítal som ju ako dvadsiatnik), ktorá je o mužovi čo trpel žiarliveckými bludmi a zavraždil svoju manželku. Tolstoj v knihe prezentoval svoj negatívny vzťah ku sexu. V ňom a v mravnej skazenosti videl príčinu žiarlivosti a to čo zapríčiňuje hádky medzi manželmi. Veľmi negatívny postoj mal aj k lekárom, ktorých nazýval černokňažníkmi.
Okrem vyššie menovaných Tolstého kníh som čítal aj Annu Kareninovú, ktorá sa mi až tak veľmi nepáčila.
Takže dá sa povedať že som čítal jeho najvýznamnejšie diela.
Neskôr som sa začal zdokonaľovať v anglickom jazyku (ktorý som mal v škole, v ktorej som sa ale takmer nič nenaučil) a začal som si kupovať anglicky písanú beletriu, ktorú som potom čítal. Takto som si raz kúpil výber Tolstého poviedok. Čo sa týka náročnosti, bolo v nich veľa ťažkých slov (lebo je to beletria) ale inak sa to čítalo celkom dobre. Najprv som prečítal tie poviedky ktoré boli najkratšie. Tie o ktorých tu napíšem viac, som čítal až nakoniec, lebo boli najdlhšie. Sú to poviedky Diabol, a Otec Sergej.
Tieto dve poviedky majú čosi spoločné s Kreutzerovou sonátou. Tolstého mučil sexuálny pud a jeho boj s ním je zachytený v týchto dielach.
Poviedka Otec Sergej je o mladom mužovi, šľachticovi, ktorý mal pred sebou sľubnú kariéru a otvorené dvere do najvyšších kruhov. Keď sa však dozvedel že jeho snúbenica mala pomer s cárom, nevedel sa s tým vyrovnať a vyriešil to tak, že sa stal mníchom. Potom je tam opisovaný jeho život ako mnícha. Neskôr keď zomrel starý pustovník, tak išiel na jeho miesto.
Pri čítaní tejto poviedky som si po prvý krát všimol u Tolstého istý erotický tón. Tento tón bol dobre badateľný, keď k pustovníkovi prišla mladá žena, ktorá ho začala zvádzať. Bolo to tam veľmi podrobne, veľmi precízne, veľmi detailne opísané, ako si sťahovala premočené pančuchy, ako ho vábila.
Pustovník, aby odolal pokušeniu, išiel na miesto kde rúbal drevo a sekerkou si odťal prst. (Na ženu čo ho zvádzala to urobilo taký silný dojem, že sa stala mníškou.)
Od tej doby mal pustovník liečivé schopnosti a začali za ním chodiť davy chorých ľudí.
Stále však cítil pokušenie a jedného dňa ho zviedla žena ktorú mal vyliečiť. Pustovník, po tom čo sa to stalo, sa prezliekol do sedliackeho odevu, opustil jaskyňu a žil ako potulný žobrák. Po nejakom čase ho zavreli za to že nemal pas a deportovali ho na Sibír.
Erotický tón je badateľný aj v poviedke Diabol. Tá je o statkárovi, ktorý keď bol mladý a slobodný, zatúžil po žene. Jeden z jeho ľudí mu dohodil ženu, vydatú sedliačku, ktorej muž žil ďaleko v meste. Stretnúť sa mali v lese. Mladý statkár bol taký nadržaný, že keď ju uvidel, hnal sa za ňou krížom cez pŕhľavu. (Keď prišiel k nej, tak mu povedala že mohol ísť dookola po chodníku.)
Niekoľko krát sa stretli, potom sa muž oženil s inou ženou, ktorú si bral z lásky a chcel s ňou žiť usporiadaný život. Stále ho však trápili spomienky na ženu s ktorou mal pomer pred tým ako sa oženil. Hoci sa jej snažil vyhýbať, predsa ju stretával pri rôznych príležitostiach a cítil stále silnejšie pokušenie.
Nakoniec dospel k rozhodnutiu že buď zabije svoju manželku a utečie s bývalou milenkou, alebo zabije bývalú milenku, alebo seba.
Poviedka má dva konce. V jednom statkár spácha samovraždu, v druhom zastrelí ženu sedliačku. (Potom ho zavrú a keď ho pustia, stane sa z neho alkoholik a troska.)
Ak by som to mohol nejako uzavrieť, tak tieto Tolstého poviedky sú veľmi pesimistické a pochmúrne čítanie a ľuďoch ktorí vedú neúspešný boj so svojimi pudmi.
