Už som tu pár krát písal že sa zdokonaľujem v angličtine. Jedným z najlepších spôsobov ako to robiť je čítať knihy ktoré sú v angličtine.
Čítanie je veľmi prirodzený a účinný spôsob ktorý pomáha budovať slovnú zásobu, ktorá je najprv pasívna a potom ďalšou prácou sa mení na aktívnu.
Za posledné roky som prečítal viac ako päťdesiat kníh v angličtine a myslím si že mi to pomohlo na mojej ceste.
Medzi knihami ktoré som čítal minulý rok a tento rok, bol aj Harry Potter, celá sedemdielna séria, ktorú je možné nazvať aj septológia, lebo tak sa označuje dielo pozostávajúce zo siedmych kníh.
Prvé štyri diely som prečítal minulý rok, posledné tri, tento rok.
Harryho Pottera som si vybral preto lebo som očakával že sa to bude ľahko čítať. Moje predpoklady sa potvrdili, prvý diel sa čítal naozaj veľmi ľahko, jediná nepríjemná vec bola keď tam rozprával Hagrid, bol to nejaký dialekt a tie slová mi pripadali mätúce.
Ale postupne som si zvykol, tak ako som si zvykol na archaickú angličtinu v dialógoch v knihe For Whom the Bell Tolls od Ernesta Hemingwaya.
Tu by som chcel povedať že som nevidel ani jeden film Harryho Pottera, takže všetko čo o tomto príbehu viem, viem z toho čom som prečítal a všetky scény som si predstavoval po svojom, nie ako to bolo vo filme.
Druhý a tretí diel série boli tiež ľahké a pomerne pútavé. Sklamaním bol štvrtý diel (The Goblet of Fire), ktorého ústrednou témou bola súťaž medzi troma čarodejníckymi školami. Toto mi prišlo že to bolo určené viac pre detského ako pre dospelého čitateľa. Mne priebeh tých súťaží pripadal dosť nudný. Jediná pozitívna vec bola že tam nebol metlobal. Teda aby som bol presný na začiatku boli majstrovstvá v tomto športe ale keď začal nový rok na čarodejníckej škole tak už žiadny ďalší metlobal nebol, čo som privítal, lebo kapitoly s metlobalom považujem za najnudnejšie zo všetkého.
Po určitom sklamaní so štvrtou knihou série som váhal s čítaním piatej (The Order of the Phoenix). Táto kniha je zo všetkých najhrubšia, má osemsto strán a je v nej použité menšie písmo. Toto vo mne vzbudzovalo rešpekt. Keď som však začal túto knihu čítať, zmocnilo sa ma nadšenie. Na Hogwartskú školu prišla nová učiteľka (professor Umbridge) ktorá šikanuje žiakov a vymýšľa pre nich stále nové a nové zákazy. Táto záporáčka pôsobí veľmi presvedčivo a boj medzi ňou a študentami a ostatnými učiteľmi je to čo dáva knihe dynamiku a robí ju pútavou. Ja som tento diel prečítal veľmi rýchlo a vôbec som sa pri čítaní nenudil. Neviem ako ho vnímajú deti, Harry Potter je od piateho dielu vyššie písaný viac pre dospelého ako pre detského čitateľa. Mne profesorka Umbridge prišla zaujímavá možno preto lebo u nás za komunizmu takýto ľudia mali veľkú moc a boli schopní ostatným veľmi znepríjemniť život, a takýto ľudia sú tu stále, lebo sú v každej generácii, len chválabohu teraz nemajú takú moc.
Rowlingová neskoršie diely písala pre starnúcich čitateľov. Knihy od piateho dielu vyššie sú písané trochu ťažším jazykom ale stále sa to veľmi dobre číta. Šiesty a siedmy diel série sa mi tiež páčili, takže ak by som to mohol zhrnúť, najlepšia podľa mňa bola päťka a za ňou šestka a sedmička.
Na poslednom dieli (The Deathly Hallows) sa mi páčilo že sa neodohrával na Hogwartskej čarodejníckej škole, takže veci ktoré sa predtým šesťkrát opakovali tu už neboli a nebol tu ani žiaden metlobal. Autorka v závere pripravila pár prekvapení (napríklad keď osvetlila akú úlohu v príbehu hral profesor Snape).
V skratke celkový dojem z príbehu ktorý mám je dobrý. Najviac sa mi páčili posledné tri knihy ktoré sú určené pre starších čitateľov. Knihy mi pomohli zlepšiť si angličtinu, naučil som sa mnoho nových slov. Možno je dobré že som nevidel filmy, lebo keby som ich videl, tak by sa mi to nechcelo čítať.
Podobne som nevidel filmy Pána prsteňov, ktorého knihy v angličtine čítam teraz. O nich napíšem v niektorom z budúcich článkov.
