Pred nejakým časom som si dal záväzok, že sa budem zdokonaľovať v anglickom jazyku. Začal som počúvať na Youtube videá, v ktorých znie angličtina a vrátil som sa k čítaniu anglicky písanej beletrie. Posledná kniha, ktorú som prečítal je Zvieracia farma od George Orwella.
Na úvod by som chcel poznamenať, že som bol príjemne prekvapený tým ako dobre a ľahko sa to čítalo. Bolo tam málo ťažkých slov, a málo krkolomných kostrbatých viet, slovník do rúk som bral minimálne.
Nebudem tu opisovať dej tejto notoricky známej knihy. Ten je, myslím si, ľuďom ktorí sú zbehlí v literatúre, známy. Opíšem tu tie časti príbehu, ktoré sa mne osobne najviac páčili.
Na začiatku sa vo veľkej stodole zhromaždia zvieratá. Potom pred nimi vystúpi kanec menom Old Major. Pri písaní tejto zvieracej postavy sa Orwell inšpiroval pravdepodobne Leninom. Old Major urobí zvieratám prednášku, počas ktorej predstaví svoju ideológiu. Začne tým že opíše život zvierat ako úbohý, a to vinou ľudí. Človek, hovorí, je jediný tvor ktorý konzumuje bez toho že by produkoval. Človek nedáva mlieko, neznáša vajcia, nie je dosť silný aby utiahol pluh, nie je dosť rýchly aby chytal zajace. A predsa je nadradený nad všetky zvieratá.
Čo sa mňa týka, povie Old Major, nemôžem sa sťažovať. Mám dvanásť rokov a vyše štyristo potomkov. Taký je život prasaťa.
Nakoniec Old Major naučí zvieratá pieseň Zvery Anglicka (Internacionálu) Zvieratá ju začnú spievať a robia pri tom taký hurhaj, že pán Jones sa zobudí a vystrelí z pušky.
Rôzne zvieratá predstavujú ľudí rôznych pováh a charakterov. Najbystrejšie sú prasiatka, tie sa po revolúcii na farme ujmú vedenia zvierat. Ovce sú ľahko ovplyvniteľné a správajú sa stádovito. Kobyla Mollie predstavuje konzumne založeného človeka, po revolúcii zvierat trpí v sparťanských podmienkach na farme, a nakoniec ujde k ľuďom. Kôň Boxer je prototypom dokonalého komunistického človeka, ktorý nemá žiadne psychické problémy, na nič si nesťažuje. Keď je nejaký problém, Boxer vždy povie: Budem pracovať tvrdšie. Alebo: Napoleon má vždy pravdu. Čo sa týka toho Napoleona, tak vodcami zvierat po revolúcii sa stali dve prasatá - Napoleon a Snowball. Tieto prasatá sa na ničom nedokázali zhodnúť a stále sa hádali. Jedného dňa Napoleon na Snowballa poštval psov. Začala sa dramatická naháňačka, pri ktorej Snowball len o vlások unikol, a utiekol z farmy. Myslím že pri písaní tejto časti príbehu sa autor inšpiroval vyhnaním Trockého Stalinom zo ZSSR.
Čo sa týka koňa Boxera, tak ten sa krátko pred dovŕšením dôchodkového veku zranil. Prasatá povedali že ho zavezú k veterinárovi. Keď po neho prišiel voz a koňa do neho naložili, zvieratá stáli okolo a lúčili sa s ním. Vtom somárik Benjamin, ktorý vedel trochu čítať, zvolal: Hlupáci! Nevidíte čo je na voze napísané? A na voze bolo: Alfred Simmonds, konský jatkár a varič gleja.
Teraz trochu odbočím. Minulý rok som sa vrátil ku kresleniu a nakreslil som asi desať obrázkov. Niektoré z nich som uverejnil v tomto článku. Nakreslil som aj dva obrázky na ktorých sú prasatá a teraz využívam túto príležitosť, a uverejňujem ich tu ako oživenie k článku o Zvieracej farme.
Späť ku knihe: Veľmi sa mi páčilo, keď sa svine po prvý krát ožrali. Začalo to tak, že v pivnici našli debnu whisky. Večer z domu znel spev, v ktorom bolo počuť pieseň Zvery Anglicka. Potom sa zjavil Napoleon v klobúku pána Jonesa, cválal okolo dvora a potom zmizol dnu. V dome bolo na druhý deň ráno ticho. Potom Sqealer, prasa ktorého prácou bolo vymývanie mozgov a propaganda, oznámilo že Napoleon zomiera. Neskôr sa Squealer opäť objavil a vyhlásil, že podľa Napoleona má byť pitie alkoholu trestané smrťou. Keď sa Napoleon napokon spamätal z opice, tak na to zabudol. Prasatá prepísali piate zo siedmych nariadení, ktoré predtým znelo, že žiadne zviera nebude piť alkohol. Po novom tam bolo napísané, že zvieratá môžu piť alkohol, ale s mierou.
Ďalej sa mi páčila scéna, keď prasatá začali chodiť vzpriamene. Zdesené zvieratá uvideli najprv Squealera ísť po zadných. Po ňom sa na dvore objavila skupinka prasiat. Všetky kráčali po zadných. Prasiatka chodili najprv trochu nemotorne, neisto, ale aj napriek tomu sa všetkým podarilo úspešne prejsť dvor. Nakoniec sa zjavil Napoleon, ktorý mal pri sebe bič. Premena prasiat na ľudí bola týmto takmer zavŕšená.
Úplne na konci k prasatám prišli na návštevu ľudia. Ľudia aj prasatá hrali karty a popritom sa navzájom uisťovali o priateľských úmysloch a dávali prípitky. Potom medzi nimi nastala búrlivá zvada, lebo aj Napoleon, aj Mr Pilkington, zahrali naraz pikovým esom!
Zvieratá to pozorovali cez okno domu, a pozerali na ľudí, potom na prasatá, potom zase na ľudí, a nevedeli rozoznať jedných od druhých. Tým príbeh končí.
Vraj literárni kritici považujú Zvieraciu farmu za priemernú. To ma veľmi prekvapilo. Myslím že to nie je jediný prípad keď literárni kritici zlyhali.
Podľa môjho skromného názoru je to veľmi vtipná kniha. Mám z nej veľmi dobrý dojem. Ak rozmýšľate že si ju tiež prečítate, tak vám ju jednoznačne odporúčam.
