Začnem tým, že čítať a písať (po slovensky) som sa naučil rýchlo a ľahko. V prvej alebo v druhej triede na základnej škole, učiteľka vymyslela takú súťaž, že na nástenke urobila strom, na ktorom boli mená žiakov, a každý žiak za prečítanú knihu dostal jabĺčko. Najviac prečítaných kníh sme mali ja a jedna spolužiačka, ktorá teraz učí slovenčinu. Každý z nás prečítal niekoľko desiatok kníh. Samozrejme, detských.
S čím som ale mal problémy, tak to bola gramatika, diktáty som mával na trojky, štvorky a pravopis mi robil problém ešte aj keď som bol dospelý.
Prvý kontakt s angličtinou som mal niekedy na prvom stupni základnej školy. Doma sme mali také veľké staré obrázkové knihy, kde boli obrázky a pod každým napísané čo to je. Často som v týchto knihách listoval, lebo sa mi páčili obrázky, ale z anglických slov sa na mňa nič nenalepilo.
Angličtinu sme mali, ak sa dobre pamätám, v posledných dvoch ročníkoch na základnej škole, teda v siedmom a ôsmom. Už vtedy mi anglický jazyk robil problémy a mal som veľké medzery.
Čo ma v tom čase neskutočne frustrovalo, bolo to že keď som niekde narazil na nejaké slovo ktoré som nevedel a hľadal som ho v slovníku, nikdy som ho nenašiel, lebo to bol len taký malý slovník, v ktorom bolo iba tritisíc základných slov. Tento problém neskôr vyriešil môj otec - kúpil mi comprehensive dictionary, ktorý mi nesmierne pomohol.
Na strednej škole sme na angličtine mali v každom ročníku iného učiteľa. V prvom to bola taká veľmi stará babička, v druhom a treťom mladé ženy a v štvrtom mladý muž. Pre mňa bol tento jazyk veľkým trápením. Neovládal som úplne základné veci a vedel som napísať, povedať, iba úplne primitívne vety. Keď ma učiteľka vyvolala k tabuli a povedala mi po slovensky nejakú vetu, ktorú som mal napísať po anglicky, nikdy som to nevedel.
Problém bol ten že mňa tento jazyk nebavil, nemal som žiadnu motiváciu sa ho učiť. Jednoducho som bol hlúpy, myslel som si že angličtinu nebudem potrebovať.
Ale zaujímavé je že som mal pomerne vysokú inteligenciu. Urobil som si v tom čase test verbálnej inteligencie a vyšlo mi skóre 135 bodov, čo nie je málo. To IQ som mal také vysoké preto, lebo som chodil do knižnice a prečítal som veľa kníh.
Školu som však flákal, z angličtiny som sa niečo nabifľoval, zmaturoval som na štvorku a potom som všetko zabudol.
Krátko po skončení školy som si našiel prácu v Bratislave. Tak ako na strednej škole, aj v období mojej ranej dospelosti som veľa čítal. Na strednej škole som čítal najmä knihy o histórii, o lietadlách, brakovú literatúru (Stephen King) a podobne. Ako dospelý som začal čítať klasiku, najmä ruskú, ale aj slovenskú a svetovú. V tých rokoch som prečítal obrovské množstvo kníh a aj vďaka tomu som sa neskôr naučil písať.
Ale späť k angličtine. Taký rok dva po skončení školy, som z nej nevedel prakticky nič, všetko som zabudol. A uvedomoval som si že by som ju mal ovládať, lebo som zažil situácie, keď som bol nútený komunikovať s ľuďmi, ktorí hovorili po anglicky. Zaujímavé že som mal kolegov, ktorí nevedeli ani to čo ja. Raz po tom ako som sa rozprával cez telefón s nejakým cudzincom, mi jeden z nich povedal že som s ním normálne komunikoval.
V roku 2004 som sa prihlásil do Štátnej jazykovej školy na Vazovovej. Vydržal som tam pol roka alebo rok, už si nepamätám. Každého pol roka sa tam totiž robil test, ktorý bolo treba spraviť, a to nebolo nič pre mňa, lebo ste sa museli nabifľovať slovíčka ktoré boli v osnovách, a ovládať gramatiku. A ja nie som typ, pre ktorého sú vhodné kurzy alebo školy, lebo ja sa chcem učiť svojim vlastným tempom a to čo ma zaujíma. V čom mi táto škola ale pomohla bolo to, že som sa tam naučil základy angličtiny.
Potom som si začal kupovať graded reader knihy a prečítal som ich asi desať. S pomocou týchto kníh som sa naučil najpoužívanejšie slová, ktoré tvoria väčšinu jazyka.
Potom som začal čítať normálne anglické knihy. Čítal som ich štýlom ktorý sa volá intensive reading, teda keď som nejaké slovo nevedel, našiel som si ho v slovníku a zapísal. Takýchto kníh som prečítal tiež asi desať. To bolo v čase keď som ešte doma nemal internet. Keď som ho už mal, tak som začal čítať anglické weby, diskusné fóra a podobne. Jazyk na nich bol iný, ľahší ako ten v beletrii. Problém bol že som čítal málo, a dopredu som sa posúval len veľmi pomaly. Takto prešlo mnoho rokov.
Jedného dňa som zistil že keď som niečo čítal, tak som to už nemusel lúštiť. Proste okamžite, automaticky som vedel čo to znamená. Fajn, len keď niekto hovoril po anglicky, tak som sa na to nechytal, lebo som vôbec necvičil moju schopnosť rozumieť hovorenej angličtine. A tak som si, asi pred rokom a pol, dal predsavzatie, že budem na Youtube počúvať videá ktoré sú po anglicky.
Je veľkým šťastím že existuje Youtube. Je tam množstvo videí a človek si môže vybrať také, kde je jazyk na úrovni, ktorá je pre neho tak akurát.
Ja som na začiatku počúval jeden kanál na ktorom uverejňujú príbehy. Počúval som tie ktoré sú určené pre stredne pokročilých. Výhodou týchto príbehov je že sú rozprávané pomaly, a teda sú ľahko zrozumiteľné.
Potom som začal počúvať ľudí ktorí učia angličtinu. Native aj nonnative speakers. Na youtube je takýchto ľudí veľké množstvo a vy si môžete vybrať takých, ktorých akcent, rýchlosť akou rozprávajú, a podobne, vám vyhovuje. Títo ľudia sa dobre počúvajú, lebo väčšina z nich pekne zrozumiteľne artikuluje a nerozprávajú príliš rýchlo.
Uvedomil som si ale že sa musím posúvať dopredu. A tak som začal počúvať anglicky hovoriacich youtuberov ktorí robia videá primárne pre anglicky hovoriacich ľudí a hovoria normálnym jazykom, čiže niektorí rozprávajú pomerne rýchlo, spájajú slová, redukujú niektoré hlásky, a podobne. Zo začiatku mi ich jazyk robil problém, ale pomaly sa to zlepšuje. Keď sa pozriem na to kde som bol pred rokom a pol, keď som s počúvaním začal, a kde som teraz, tak je to rozdiel.
Tento rok som sa vrátil aj k čítaniu anglických kníh. Prečítal som tie ktoré som si kúpil pred rokmi, a začal som si kupovať nové. Tu sú knihy ktoré som tento rok prečítal.
Teraz čítam štýlom ktorý sa volá extensive reading, čiže užívam si príbeh a slovník beriem do rúk minimálne.
Výhodou počúvania je, že človek zlepšuje svoju schopnosť rozumieť tomu čo ľudia rozprávajú a učí sa výslovnosť slov. Napríklad guinea pig sa nevyslovuje guinea pig, ale gini pig. Čítanie je zase mocným prostriedkom pomocou ktorého si možno rozšíriť slovnú zásobu. Výhodou čítania beletrie je, že človek sa slová učí v kontexte, a tak si ich ľahšie zapamätá. Myslím si že najlepšie je kombinovať čítanie a počúvanie.
Rozprával som sa s jednou ženou ktorá vyštudovala angličtinu, a ona mi povedala že sú dva typy ľudí - prvý typ sa dokáže dohovoriť aj s primitívnou angličtinou, - príslušníci druhého typu, aj keď toho vedia veľmi veľa sa boja a komunikácii v cudzom jazyku sa vyhýbajú.
Ja som ten druhý typ. Nedávno som si robil test z ktorého vyšlo že mám úroveň B2, čo nie je zlé, ale ja si stále nedôverujem. To je ale možno aj dobré, lebo ma to motivuje k tomu aby som sa posúval dopredu.
Verím že ak budem v učení sa angličtiny usilovne pokračovať, časom dosiahnem úroveň C1. Potom si možno naplánujem výlet do Veľkej Británie, alebo Spojených štátov, kde tento jazyk využijem.
