Stavaniu papierových modelov som prepadol, keď som mal asi dvanásť rokov. Začal som si kupovať časopisy ABC a Elektrón Zenit, v ktorých boli okrem zaujímavých článkov aj atraktívne vystrihovačky.
Vždy som sa nevedel dočkať, keď mal niektorý z týchto časopisov vyjsť a keď sa mi ho podarilo kúpiť, mal som nesmiernu radosť. Rýchlo som si ho prečítal, pozrel aké vystrihovačky sú v ňom, a keď tam bolo niečo čo ma zaujalo (čo bolo takmer vždy) tak som začal lepiť.
Pri stavaní papierových modelov som bol schopný stráviť dlhé hodiny. Keď som lepil vystrihovačky, nevnímal som čas, nemyslel som na nič iné.
Výhodou papierových modelov je, že na ich stavanie nepotrebujete žiadne drahé vybavenie. Základom sú nožnice, modelársky nôž, pravítko a lepidlo na papier.
Aj keď papierové modely nie sú také realistické ako plastikové, majú svoje čaro a je mnoho papierových modelárov, ktorí na toto hobby nedajú dopustiť.
Ja som sa modelárstvu venoval najmä v období dospievania. Potom, keď som mal sedemnásť rokov som s tým skončil, lebo ma začali zaujímať iné veci.
Minulý rok som si povedal že sa k stavaniu papierových modelov vrátim. Doma som mal hŕbu starých časopisov ABC v ktorých bolo veľké množstvo vystrihovačiek. Listoval som v nich a rozmýšľal do čoho sa pustiť. Nakoniec som si vybral autá v mierke 1/43.
Ako prvú som začal stavať Tatru 624 Narex. Bolo to úžasné, ako keby som sa vrátil do detstva. Počas stavby som mal aj menšie problémy, lebo niektoré diely nie celkom dobre pasovali. To ale tvorcom vystrihovačiek odpúšťam. Ich kreslenie v osemdesiatych rokoch bolo umenie.
Samozrejme, pri stavbe som urobil dosť chýb, ale s tým som sa zmieril. Keby som bol perfekcionista, nedokončil by som žiaden model.
Po Tatre 624 som postavil Citroen 2 CV a potom ešte tri ďalšie autá, všetko z ABC.
Na záver pridávam fotky týchto áut, snáď vás pohľad na ne poteší.
