Bol piatok a hoci bolo ešte len ráno, rýchlik z Bratislavy do Košíc bol plný, najmä študentov a ľudí vracajúcich sa z týždňoviek. Nebolo si kam sadnúť, tak som ostal stáť na konci vozňa pri dverách, kde sa tiesnilo ešte niekoľko ďalších ľudí.
Mám taký zvláštny talent, vybrať si vždy zlé miesto, kde natrafím na zlých ľudí. Tak tomu bolo aj vtedy. Narazil som na alkoholika. Bol malý, plešatý, mal slabé nohy a brucho ako žena v deviatom mesiaci tehotenstva. Oblečený bol v maskáčoch. Vracal sa domov do Košíc.
Cestoval aj s akýmsi kumpánom a evidentne mali obidvaja vypité.
Alkoholik, hoci bol relatívne mladý (odhadujem že mohol mať najviac tak štyridsať rokov), pôsobil veľmi staro a bol neuveriteľne negatívny. Bolo na ňom zreteľne vidieť degradáciu osobnosti spôsobenú dlhoročným pitím.
Bol hlučný, neprestajne táral a mal blbé reči na adresu ostatných cestujúcich. Občas sa prihováral aj mne. Bolo mi to veľmi nepríjemné. Vrcholom bolo keď vytiahol zelenú fľašu poloplnú akéhosi neidentifikovateľného tvrdého alkoholu a strčil mi ju pod nos.
Naozaj sa mi hnusil, tak som prešiel do druhého vozňa, kde v chodbičke stál iba tichý a slušný rómsky mladík. Počkal som pri ňom, až kým sa neuvoľnilo miesto v jednom z kupé. Tam som potom strávil zvyšok cesty.
Na margo alkoholikov: Sú to hrubí a nepríjemní ľudia, ktorí si vôbec neuvedomujú, akí sú otravní, ako druhých obťažujú.
Myslím si, že alkohol by sme mali, ak už nie úplne zakázať, tak aspoň ho čo najviac zdražiť a sťažiť jeho nákup tým, čo ho pijú.
Myslím si tiež, že by bolo osožné, keby na fľašiach od alkoholu boli rovnaké odstrašujúce obrázky, ako na krabičkách od cigariet.
Čo sa týka alkoholikov, mali by sme voči nim byť menej tolerantní.
Ja osobne si vyčítam, že som na toho človeka vo vlaku nezavolal železničnú políciu.
