To že to takto funguje, priblížim na príklade žien. Takú ženu ktorá sa mi páči nezbalím ani keby som sa rozkrájal na desaťtisíc kúskov. Vždy o mňa mali záujem iba ženy, ktoré sa mi nepáčili.
Mám rád ticho a pokoj. Po celý život som túžil žiť na nejakom pokojnom mieste, kde by ma nikto nerušil. A život mi dáva presný opak. Kdekoľvek kde som býval, som mal problémy so zlými a hlučnými susedmi.
Všade to tak bolo, až mi začalo byť jasné, že to nemôže byť náhoda. Naučil som sa, že musí existovať niekto kto riadi naše životy a jednému človeku dáva samé dobro a inému samé zlo. Nejaký boh alebo čo. A tento boh mi dáva presný opak toho čo od života chcem.
Bývam v jednoizbovom byte. Steny sú ako z papiera a všetko je počuť. V takom byte máte málo priestoru pre život, susedia vás vyrušujú alebo vyrušujete vy ich. Bývanie v takomto byte je zlo. Je to vzdialené dôstojnému bývaniu.
Susedia majú malé deti, ktoré toto leto začali počúvať hudbu. Každý deň počúvajú odrhovačky, tupotiny, stále tie isté pesničky, celé hodiny vkuse. Je to neuveriteľne nepríjemné a otravné.
Vždy keď sa to deje, tak nedokážem nič robiť, len chodím hore dolu, som podráždený a neviem sa dočkať kedy to skončí.
Keď odrhovačky stíchnu, tak je to obyčajne len na chvíľu a potom je ich zase počuť. Takto to býva často až do neskorého večera.
Deti sú neuveriteľne nepríjemné a drzé. Vždy keď sú doma samé, robia hrozný hluk. Púšťajú nahlas hudbu, vrieskajú, búchajú, provokujú.
Zatiaľ sa snažím si to nevšímať a dúfam že ich to prestane baviť. Rozmýšľal som že či nezísť dole a nenakričať na ne, ale nechcem to robiť, lebo nemám žiadnu autoritu a bol by som im iba na smiech.
Asi najlepšie by bolo pohovoriť si s ich rodičmi, ale bojím sa to urobiť, lebo s podobnými vecami už mám zlé skúsenosti.
Každý večer si líham spať v strese a so zlou náladou v očakávaní čo nepríjemné ma bude čakať na druhý deň.
