Potom som čítal menej a viac som písal. Teraz som sa k čítaniu vrátil, aj keď nečítam tak veľa ako kedysi. Teraz napíšem čo som čítal za posledného pol roka.
Čítal som Egypťana Sinuheho. Autorom tohto historického románu je Mika Waltari. Je to dobre napísaný príbeh, ktorý opisuje život egyptského lekára, ktorý prežil mnoho radosti aj útrap, veľa cestoval (bol v Babylone, v Sýrii, na Kréte) až nakoniec skončil vo vyhnanstve. Odohráva sa to počas vlády faraóna Achnatona. Táto kniha nejako unikala mojej pozornosti, dostala sa mi do rúk až teraz. Bolo to fajn, páčilo sa mi to.
Čítal som nejaké detektívky. Priznám sa, tie ma dosť sklamali. Mal som otvoreného Raymonda Chandlera, ten by ešte ušiel (dal by som tri hviezdy z piatich), ale niektoré detektívky boli hrôza. Asi najhorší bol Hansjorg Martin. Prečítal som knihu v ktorej boli tri príbehy od neho. To bolo strašne slabé. Mám veľmi zlý pocit, keď si uvedomím že taká slabá próza ako toto vychádza knižne a ešte sa aj prekladá.
Prečítal som tri knihy s príbehmi pána Tragáčika. Bavilo ma to, Zbigniew Nienacki je dobrý autor, píše pútavo a miestami vtipne. Tieto knižky som čítal po druhý krát. Prvý krát to bolo v detstve. Teraz som si uvedomil že je tam veľa vecí ktoré deti nepochopia, že tie knihy sú určené viac pre dospelého.
Potom som čítal Kreutzerovu sonátu. Je to príbeh muža ktorý mal žiarlivecké bludy a zabil svoju ženu. Je to pomerne kontroverzná kniha, Tolstého názory v nej sú dosť radikálne. Dosť to kontrastuje s jeho skoršími dielami. Túto knihu som čítal asi po tretí krát, celkom sa mi páči, s mnohým čo autor napísal sa dá súhlasiť. Napríklad že keď sa zosobášia ľudia, medzi ktorými okrem vzájomnej príťažlivosti nič viac nie je, nič nemajú spoločné, nemajú si čo povedať, tak taký vzťah nemá perspektívu, takí ľudia sa budú len hádať a nenávidieť sa.
Dalej som čítal Diablom posadnutých od Dostojevského. Niektoré knihy od tohto autora sú vydarené viac, niektoré menej. Diablom posadnutých považujem za jeho najlepší román. Je to bizarné panoptikum pozostávajúce z groteskných (napríklad Stepan Trofimovič, kapitán Lebiadkin) a zlovestných (Peter Stepanovič Verchovenskij, Stavrogin) postáv. Tí ľudia sú veľmi dobre vykreslení, kniha má pútavý dej, je to písané jemne ironickým, posmešným štýlom. Čítal som to asi po tretí krát a som rád že som si tento román osviežil, lebo som z neho mnohé zabudol.
Čítal som životopis Jaroslava Haška od Radka Pytlíka. Táto kniha ma zaujímala, lebo Haška a jeho literárnu tvorbu mám veľmi rád. O tejto knihe som napísal samostatný článok. Odkaz naň je tu.
Pokračoval som Jaroslavom Haškom. Čítal som Muj obchod se psy a jiné povídky. Je to výber poviedok, ktoré tento spisovateľ napísal kým bol mladý. Ich kvalita je kolísavá. Je tam zopár takých ktoré boli dosť slabé. Ale väčšina je veľmi slušná a dobre som sa pri ich čítaní bavil. Knihu som neprečítal celú, jej dočítanie si odkladám na neskôr.
Teraz som začal čítať Sicílske príbehu od talianskeho spisovateľa Danila Dolciho. O tejto knihe možno napíšem neskôr.
