Ako dieťa som nemal rád šport, lebo ako päťročný som mal nepríjemný úraz na lyžiach a neznášal som loptové hry, ktoré tvorili väčšinu hodín telesnej výchovy. Keď som však dospel, stal sa zo mňa nadšený športovec.
Športom ktorý som miloval najviac, bolo lyžovanie. Lyžoval som veľa a lyžoval som výborne. Venoval som sa aj skialpinizmu. Okrem toho som cvičil karate, v Karate klube Ippon, kde boli najťažšie a najtvrdšie tréningy v celej Bratislave a mám oranžový opasok.
Venoval som sa aj behaniu. Behal som veľa a rýchlo, bavilo ma ísť na pokraj síl. Mojim vrcholným športovým výkonom bola Trnavská stovka, kde som zo železničnej stanice v Bratislave vyrazil krátko po šiestej a do cieľa v Brezovej pod Bradlom som dorazil o 21 40. Bohužiaľ s behaním som musel skoncovať kvôli problémom s kolenom.
V súčasnosti mám tri hobby. Zdokonaľujem sa v angličtine, venujem sa modelárstvu, a píšem.
Tu by som ale chcel pripomenúť, že asi pred dvadsiatimi rokmi som mal niekoľkoročné obdobie, keď som bol nadšený staviteľ pastierskych píšťaliek. Vyrobil som ich niekoľko desiatok. Väčšinu z nich som predal profesionálnym hudobníkom. Ak chcete vidieť ako moje píšťalky vyzerali, kliknite na tento článok.
Ak sa chcete dozvedieť ako sa pastierske píšťalky vyrábajú, a chcete si vypočuť ukážku hudby ktorú hrám na drevenej priečnej flaute, kliknite na tento článok.
Mal som aj obdobie, keď som hrával na priečnej flaute (nie drevenej, ale koncertnej flaute), ale vzdal som to, lebo som nebol schopný sa naučiť hrať tak aby som so sebou bol spokojný. Pri flaute, a pri všetkých hudobných nástrojoch platí, že je ľahké hrať zle, ale je ťažké hrať dobre.
Na pastierske píšťalky hrám doteraz, aj keď nie tak veľa ako by som si prial.
Mnohí hejteri píšťaliek a zobcových fláut hovoria, že to nie sú skutočné hudobné nástroje, že sa tam netvorí tón a podobne. Ono je to len čiastočne pravda, napríklad s tou tvorbou tónu je to tak, že, zjednodušene povedané, do píšťalky fúknete a ozve sa tón. Nemusíte ho tvoriť perami, ako pri priečnej flaute.
Ale ani pri píšťalke to nie je také jednoduché. Keď fúknete príliš slabo, tón je tichý, neznie dobre, môže byť (to závisí od konštrukcie nástroja) podladený. Keď fúknete prisilno, tón je silnejší, hlasnejší, môže znieť surovo, falošne, prípadne zahráte vyšší alikvótny tón. Čiže optimum je fúkať strednou silou.
Ale niekedy pri hraní je vhodné niektoré tóny zahrať tichšie a jemnejšie, a iné silnejšie, a nie je to také jednoduché. Hrať s citom, tam začína naozajstné umenie. Stačí sa nahrať a tam je všetko počuť. To ani nehovorím o tom že treba čisto artikulovať, potrebujete aj dýchať. Pre nástroje ako sú píšťalky a zobcové flauty existuje množstvo náročnej hudby, ktorej zvládnutie vyžaduje roky driny.
Mám svoj repertoár, pozostávajúci z pesničiek ako sú napríklad Scarborough Fair, Foggy Dew, alebo Lonely Shepherd. Hrávam na píšťalkách tiež fujarové pesničky.
Na záver tohto článku pridávam ukážku mojej hudby. Je to čardáš, ktorý je z knihy o pastierskych píšťalkách od pána Kružliaka.
Niekto by mohol mávnuť rukou, že je to jednoduchá skladba, ktorú zvládne aj dieťa. Áno, je, ale aj jednoduchú hudbu je ťažké zahrať dobre.
Tým nechcem povedať že som tú pesničku zahral dobre, sú tam chyby, ale lepšie to nedám. Ja ani nie som naozajstný hudobník, preto sa moje výkony nevyrovnajú výkonom naozajstných hudobníkov. Ide mi skôr o radosť z hry a zmysluplné trávenie voľného času.
