Milovníci gýču, drzí klamári a hokejisti

Písmo: A- | A+

Slovo gýč pochádza z nemeckého kitsch a označuje sa ním umelecký prejav ktorý má nízku hodnotu. Cieľová skupina gýču sú prevažne ľudia s horším vkusom a nižšími umeleckými nárokmi.

Žijeme v slobodnej dobe, keď môže ktokoľvek tvoriť hocičo a tak je okolo nás gýču habadej. Dokonca existujú obchody gýču v ktorých predávajú rôzne gýčové dekoratívne doplnky do domácnosti.

Pred rokmi som písal článok o rekonštrukcii námestia v Handlovej, ktorého súčasťou sa stala aj bizarná (v zlom zmysle tohto slova) fontána s gýčovou soškou svätej Barbory, patrónky baníkov. Keď som uverejnil ten článok, tak mi o sebe dalo vedieť viacero milovníkov gýču, ktorých sa to čo som napísal hlboko dotklo. Zistil som tiež že títo ľudia sú silní lokálpatrioti, ktorí na svoje mesto a svojich papalášov nedajú dopustiť. Vôbec nechápali že to námestie rekonštruovali len kvôli peniazom z eurofondov.

Keď som mal osemnásť rokov, tak som sa presťahoval za prácou do Bratislavy. Mám na tie časy zlé spomienky, pretože v tom veku som vyzeral mladšie (tak na pätnásť rokov) a bolo mi vidieť na tvári že nie som človek ktorý by dokázal niekomu ublížiť. Často sa mi stávalo že ma obťažovali rôzne asociálne indivíduá, ktoré odo mňa pýtali peniaze, alebo mi len tak bezdôvodne robili zle.

Pamätám sa ako ma otravovali mladí ľudia, ktorých vyhodili na ulicu a nemali žiadnu prácu, tak im ostávalo iba žobrať. Robili to nie tak že by vám povedali "dobrý deň, som bez domova a bez práce a potrebujem pár korún na prežitie". Oni si vymysleli nejaké priehľadné klamstvo. A drzo a tvrdohlavo klamali, aj keď videli že viete že to je klamstvo a že tým nič nedosiahnu. Proste to nevedeli inak. Museli klamať.

Napríklad sa pamätám na takú jednu nepríjemnú jedovatú slečnu, ktorá vždy keď ma stretla, tak začala hovoriť že potrebuje peniaze na lístok do Nitry. Ja som vedel že do žiadnej Nitry necestuje a keď som povedal že jej peniaze nedám, tak mi vždy odvrkla niečo neslušné, napríklad "nebojte sa ma, ja vás nezjem".

Bola zima, všade snehová čľapkanica. Po chodníku pár metrov predo mnou išla nejaká teta. Ja som kráčal za ňou. Obaja sme išli po pravej strane chodníka. Ľavá bola voľná. Cítil som že tesne za mnou je nalepený akýsi muž a že mu vadí že idem príliš pomaly. Muž kopol do snehovej čľapkanice tak že vyšplechla na moje nohavice a povedal nech si pohnem. Potom ma obišiel a ponáhľal sa dopredu. Podobal sa na Kotlebu a všimol som si ešte, že mal oblečené montérky a v rukách niesol nejaké náradie, zbíjačku, vŕtačku alebo čo.

Tomuto typu ľudí hovorím, že je to takzvaný hokejista. Hokejisti bývajú zruční v hrách ako je hokej (od toho ich pomenovanie) a sú to veľmi rýchli šoféri. Hokejista je hrubý a strašne netrpezlivý typ človeka. Napríklad ste v aute a stojíte na križovatke. Zasvieti zelená. Ubehne zlomok sekundy a za vami sa začne ozývať trúbenie. Ak sa toto stane, tak máte za sebou pravdepodobne hokejistu.

Tá najhoršia vec ktorú môžete urobiť keď natrafíte na hokejistu, je púšťať sa s ním do konfliktu. Pre hokejistu je celý život jeden veľký hokejový zápas, ktorého neodmysliteľnou súčasťou je faulovanie a bitie sa. Takže keď niekde natrafíte na hokejistu, ktorého ide rozhodiť od jedu, lebo sa mu zdá že ste príliš pomalý, v žiadnom prípade mu nepapuľujte, nepokúšajte sa mu dohovárať, lebo sa s vami bude chcieť biť. Agresivita patrí medzi charakteristické vlastnosti hokejistu a preto hokejisti častokrát končia v nemocnici s rôznymi zraneniami, alebo vo väzení za to že niekomu ublížili. 

Skryť Zatvoriť reklamu