Pred rokmi mi kamarát povedal že jeho žena kúpila dve morské prasatá. Vravel že sú perfektné, no zároveň sa sťažoval že tak strašne pýtajú jesť, až by bol niekedy radšej keby ich nemali. Neskôr sa ukázal ďalší problém; hoci si mysleli že obidve morčatá sú samice, vysvitlo že jedno z nich je samec. Teraz riešili dilemu čo s nimi, lebo mladé nechceli, a na to aby ich držali oddelene nemali doma dosť miesta. Kamarát bol z toho veľmi ustarostený, a uvítal keď som sa ponúkol že by som jedno z nich zobral k sebe.
Neskôr ma informoval o rozhodnutí rodinnej rady že si môžem vziať samicu, s čím som súhlasil. Tak ju doniesol vo veľkej plastovej krabici, zakúpenej na tento účel v chovateľských potrebách. Bola vystrašená, a pokúšala sa predo mnou zahrabať. Doma som si ju položil do lona, začal hladkať a kŕmiť, aby si privykla. Pestoval som ju na rukách, maznal, a pozoroval ako sa to úbohé zvieratko postupne upokojuje. Toto je dôležité, lebo treba dosiahnuť aby vám morča začalo dôverovať. Vie sa s človekom skamarátiť, a vtedy sa k nemu pritúli.
Jednou z charakteristických vlastností tohto tvora je to že má stále hlad, a jesť pýta nástojčivým kvíkaním. Obyčajne však chce zjesť viac ako potrebuje, a preto ho netreba kŕmiť vždy keď sa toho dožaduje. Schúlené do klbka sa zdá byť malé, ale vie sa natiahnuť ako harmonika. Morčiatko vydáva aj iné zvuky, a vie poriadne blbnúť. Keď sa s ním maznáte, a má vás rado, spokojne mraučí. Vie taktiež priasť podobne ako mačka. Morské prasiatko potrebuje predovšetkým lásku. Preto ho treba brávať na ruky a maznať sa s ním čo najčastejšie.
Zvykol som túto potvoru dávať do postele, čo milovala lebo v perine sa cítila najbezpečnejšie. No postupne bolo posteľné prádlo celé zacikané, a tak to teraz robím tak že ju zvyknem zabaliť do uteráku, čo zbožňuje rovnako. Inak je to zviera lenivé, chce sa v prvom rade napapať, a byť tam kde sa cíti príjemne a dostane pohladenie.
Má päť a pol roka, takže je to už zrelá dáma. Niekedy sa o ňu bojím, lebo morčatá sa vysokého veku nedožívajú, a obávam sa dňa keď umrie. Môže sa to stať aj nečakane, lebo morské prasa má malé telíčko, ktoré rýchlo podľahne chorobe. Už raz bola chorá. Vtedy dva dni nejedla, lebo jej bolo zle keď sa prejedla banánovou šupkou. Akurát nedávno som sa dozvedel, že prasiak, jej kamarát z detstva zomrel, a tak tu ona okrem mňa už nikoho nemá. To bolo pre mňa signálom že sa o ňu musím starať s ešte väčšou pozornosťou, a vážiť si každú chvíľu s mojim malým dobrým zvieratkom.
