Lenže kde na to má vziať peniaze niekto, kto zarába, ako väčšina ľudí, päťsto – sedemsto euro hrubého? Za bývanie treba dať peniaze na štvrť roka popredu, no v zamestnaní to býva častokrát presne naopak; že človek dostáva plácu o štvrť roka pozadu, a je rád že vôbec nejakú dostáva. Ak si dovolí dožadovať sa svojho platu, tak to je opovážlivosť. Taký trúfalec by mal byť rád, že si ho za to vonku nepočkajú chlapci s bejzbolkami čo by mu to „vysvetlili“. Veď práca, to je niečo vzácne, skôr by to malo byť naopak; že zamestnanec by platil zamestnávateľovi, z vďačnosti, že mu dáva niečo také krásne a ušľachtilé ako práca.
Ak je človek sám, tak v takýchto podmienkach nemá šancu dôstojne bývať. Je to jeho chyba že nedostal byt po babičke. Ak chcú ľudia prežiť, je lepšie ak sú ako párik. Vtedy skôr dajú dokopy tých pár stoviek na nájomné. Ak sú odvážni, tak si nejaký skromný bytík kúpia na hypotéku. Garsónka alebo jednoizbový byt sú ideálne na rodinný život a výchovu detí.
Šikovný sa vždy vynájde, a ten kto sa má zle, si za to môže sám. Je to len a len jeho chyba že sa nedokázal narodiť v správnej rodine, alebo že nekradne. Keby každý kradol, tak by sa každý mal dobre.
Na dnešnej dobe je pozitívne aj to, že tu nikto nikoho nedrží, a komu sa nepáči, môže odísť. Mnohí tak urobili a vodí sa im dobre. Nie sú to žiadni skrachovanci, ale ľudia čo vedú úplne normálny život. Bývajú v prenajatých izbičkách či domčekoch a píšu o tom ako sa im darí. Čo doma práve varili, o svojich domácich zvieratách, či ako ich deti prospievajú v škole. Sú inšpiráciou pre ostatných, a ukazujú že sa dá aj niečo viac ako žiť na Slovensku. Aj vďaka nim čoraz viac Slovákov hľadá a nachádza svoje šťastie za hranicami. Najlepšie by bolo keby emigrovali všetci.
Keď si to človek zhrnie, tak si uvedomí že ešte nikdy v histórii nám nebolo tak dobre ako teraz. Preto nebuďme negatívne naladení, vážme si to čo máme, a hlavne, preboha, nechajme tých čo to tu riadia, ďalej slobodne kradnúť.
