Zhovárali sme sa o rôznych témach. Keď som sa mu prizrel do tváre, zdal sa mi nejaký ustarostený. Tu by bolo namieste o tomto pánovi napísať pár slov. Dávno, ešte keď bol mladý, začínal ako obyčajný úradník. Dostával malý plat a žil skromne. Bol však veľmi pracovitý a disciplinovaný. Do úradu chodil na minútu presne, a ani raz nemeškal. Roky plynuli. Ubehlo jedno desaťročie, ubehlo druhé... Ako starý mládenec ktorý nemal žiadne záväzky, svoju robotu vykonával svedomito a venoval jej všetok svoj čas. A tak nie divu, že sa mu darilo a postupoval na stále vyššie a vyššie pozície, až napokon dosiahol významnú funkciu, ktorú nemôžem menovať, lebo by som ho demaskoval.
Potom sa tento pán, už v dosť vysokom veku, oženil. Jeho manželka je krásna a mladá. Je to taký typ ženy, ktorá keď vojde do miestnosti, tak máte pocit, ako keby po dlhom čase spoza mrakov vyšlo Slnko. Stále sa usmieva a šíri okolo seba radosť a dobrú náladu. Päť krát týždenne cvičí vo fitku aby dobre vyzerala. Všetci čo ju poznajú, ju zbožňujú. Má strašne rada deti, a dokáže s nimi blbnúť celý deň.
No a teraz sa dostávam k jadru veci. Ako sme tam sedeli a popíjali, víno mu rozviazalo jazyk a on sa mi začal sťažovať, aké to má so svojou peknou mladou žienkou ťažké. Vraj jeho manželka je z tých, čo si stále myslia že nemajú v šatníku dosť oblečenia. V materskej škôlke veľa nezarobí a tak mu stále píli uši, aby jej kúpil tu nový kožuch, tu šaty, kabelku či topánky. Neustále sa dožaduje nových a nových darčekov. Musí jej kupovať drahé hodinky alebo šperky, nosí jej kvety, alebo pre ňu nakupuje rôzne čačky mačky. Kúpil jej SUV a platí jej náklady zaň, platí jej účty za telefón, ktoré dosahujú horibilné sumy, lebo rada telefonuje s priateľkami. Taktiež kozmetika a veci spojené s tým aby si udržiavala svoju krásu, stoja závratné peniaze. Čakal že to nebude málo, ale že ho to bude stáť až tak veľa, z toho sa mu zakrútila hlava.
Keď voči nej nie je dosť pozorný a neuspokojuje jej potreby v dostatočnej miere, vyčíta mu, že ju nemiluje. Ženské slzy sú mocná zbraň, a keď ich vidí na jej tvári, tak ho to vždy zlomí. Čo je však najhoršie, riekol, je to že aby svoju náročnú manželku uspokojil, mu nestačí plat, a tak bol nútený začať kradnúť. V medziach zákona, samozrejme. Jeho post v štátnej správe mu to umožňuje. Ale z morálneho hľadiska, je to stále obyčajná zlodejina, a tie peniaze niekde chýbajú. Vraj ho kvôli tomu hryzie svedomie. Za mlada taký nebol, a teraz keď sa oženil, sa takto zmenil. Vraj mal radšej ostať sám. Kedysi sníval o tom ako sa na dôchodku bude hrať s vláčikmi. Teraz na to môže zabudnúť. Pýtal sa ma, čo má robiť?
Zamyslel som sa nad jeho slovami. Nuž, láska medzi mužom a ženou nie je nič iné, ako obyčajný výmenný obchod. Žena ponúka mužovi svoju krásu, spoločnosť a služby; muž jej na oplátku poskytuje pocit opory, ochrany a peniaze. Pre tých ušľachtilejších, sú atraktívnym artiklom aj iné veci, ako napríklad „vnútorná krása“. Keď si človek zoberie nejaké prostredie, kde je veľa ľudí hľadajúcich si partnera, napríklad vysokoškolské internáty, tak je to ako rušný trh, na ktorom sa vyhlasujú ponuky, prijímajú sa, odmietajú, alebo sa o nich vyjednáva a následne sa uzatvárajú obchody.
Kto má čo ponúknuť, ten si môže dovoliť drahšie „nakúpiť“. Tí čo majú málo, buď musia prekonať vzájomný odpor a uspokojiť sa so svojim ekvivalentom, alebo sa zariadiť podľa známeho bez penez do hospody nelez. Chlapec z bohatej rodiny, ktorý má vlastný byt, auto a motorku, je vo výhode oproti chlapcovi, ktorého rodičia boli neschopní idioti, a on nemá ani auto ani motorku, a býva na podnájme. Bezcharakterný zlodej ktorý si nakradne je vo výhode oproti chudobnému poctivcovi ktorý nekradne. Tí prví si môžu kúpiť pekné a dobré ženy, tým druhým ostane zvyšok. A tak je to dobre a tak to má byť.
Napríklad oligarcha si ich za nakradnuté peniaze môže vydržiavať niekoľko naraz, a tým ktorí sú chudobní, lebo oligarchovia všetko rozkradli, sa neujde žiadna. Buď preto, lebo nezvýši, alebo preto, lebo ženy ktoré mohli byť ich potenciálnymi manželkami, chudoba vyhnala robiť lacné prostitútky do západnej Európy. Takto títo chudáci poslúžia v čase krízy aspoň ako kanónenfutr aby si oligarchovia mohli udržať nakradnuté. (Ako sa to aktuálne deje na Ukrajine.)
Na základe tejto úvahy som vydedukoval, že pán úradník musí začať myslieť realisticky. Ak má ženu a užíva jej služby, tak za to musí dávať primeranú protihodnotu. Ale len som pokrčil plecami a nič nepovedal. Keby som vyslovil priamo čo si myslím, mohlo by ho to uraziť. Mal som chuť povedať, polovážne, poloironicky: čo sa zamlada naučíš, na starosť ako by si našiel. Keby si kradol od začiatku, bol by si taký otrlý, že by si žiadne výčitky nemal a namiesto manželky by si si mohol dovoliť vydržiavať ešte aj milenku. Takto si dinosaurus v posteli ktorý sa trápi kvôli blbostiam. Však kradni ako o život, lebo inak o ňu prídeš a budete obidvaja nešťastní.
Ach, čo by som ja dal za to, mať tak jeho peniaze. Ale kradnúť by som kvôli tomu nedokázal.
