Mal som toho relatívne dosť – polku chleba, zemiaky, pár druhov bylinkového čaju, nejaký syr, ovocie, uhorku ktorú si delíme napoly s morským prasiatkom, a ešte zopár ďalších drobností. Tovar som ukladal do pripraveného ruksaku. Snažil som sa to robiť rýchlo, lebo mi je nepríjemné ak zdržujem, a zákazníci v rade za mnou musia kvôli mne čakať. Keď bolo všetko dnu, už som mal v rukách peňaženku z ktorej som vyťahoval peniaze. Vedľa stojaci čudák s borovičkou v ruke bol netrpezlivý. Po celý čas sa na mňa natískal, a pri platení ma donútil ustúpiť do strany keď sa nasilu natlačil pred pult. Povedal som mu: Prepáčte, mali ste ísť prvý keď som vás púšťal. Nebol by som vám prekážal. Potom som si vyložil ruksak na plecia a vyšiel von. Nuž čo, niektorým ľuďom človek nevyhovie.[/content>
7. dec 2013 o 08:59
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 235x
Nepríjemné stretnutie
Pred niekoľkými dňami som navštívil obchodík u nás za rohom. Rád do neho chodievam, lebo majú kvalitný tovar za priaznivé ceny, a pracujú tam milé predavačky. Zbadal som u nich vtedy otrhaného muža ako na mňa čumí. Trochu ma to prekvapilo, no viac som si ho nevšímal, a venoval sa nakupovaniu. Keď som po chvíli s plným košíkom v ruke stál pred pokladňou, postavil sa vedľa. Všimol som si že má v rukách iba dvojdecku borovičky. Povedal som mu: Choďte prvý keď máte len tú jednu vec. Nereagoval, tak som košík vyložil na pult.
Juraj Paškuliak
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(7)
