Podobné je to aj keď cestujem vo vlaku a okolo mňa sú študenti alebo iní ľudia. Takmer každý má v rukách smartfón a pozerá doňho.
Keď si spomeniem na hrajúce sa deti z autobusu, tak rozmýšľam ako je ich detstvo odlišné od toho ktoré som mal ja. Keď som bol dieťaťom, tak ešte internet nebol a počítač mal málokto. Ako deti sme chodili napríklad do lesa a stavali sme si tam bunkre. Neviem či dnešné deti niečo také robia, či im na to popri hraní sa so smartfónmi zostane čas.
Smartfón sa stal skutočne fetišom pre malých aj veľkých. Začiatkom tohto roka mi prestal fungovať internet, lebo som si dal do počítača nainštalovať nový Windows. Tak som navštívil mobilného operátora a povedal som že potrebujem nový internet. Chalan s ktorým som sa rozprával mi namiesto toho ponúkol nejaký paušál s tým že keď si ho kúpim, tak zadarmo dostanem mobil za tristo euro. Hovoril mi to ako super ponuku po ktorej by mal každý skočiť. Povedal som mu že nechcem smartfón, načo by mi bol?
Ja už jeden mám, je to tretí rok čo ho vlastním a môžem povedať že som si naň nezvykol.
Keď som si ho zaobstaral tak to bolo kvôli imidžu, lebo som mal záujem o jednu ženu. Chcel som pred ňou vyzerať, že držím krok s dobou. Bolo mi to nanič a dotyčná ma aj tak odmietla, lebo som sa jej nepáčil.
Smartfón mi zostal a moje zručnosti v práci s ním sú tam kde boli na začiatku. Proste som v hraní sa s ním nenašiel zaľúbenie.
Na začiatku som si do neho potreboval niečo stiahnuť, myslím že to bol nejaký antivírus, ak sa dobre pamätám a potreboval som sa kvôli tomu prihlásiť do svojho Gmail účtu. Vtedy som si uvedomil, ako je jeho ovládanie neuveriteľne neintuitívne. Keď som sa chcel odhlásiť, nevedel som ako to urobiť a strašne som sa natrápil kým sa mi to podarilo.
Dotykový displej, to je kapitola sama o sebe. Je umenie chytiť telefón do ruky tak, aby ste nechtiac niečo nestlačili. Keď to urobíte, tak sa vám na obrazovke objaví niečo čo nechcete aby tam bolo a musíte rozmýšľať čo urobiť aby to zmizlo a je to celé zbytočné a nepríjemné. Zase keď sa ho snažíte chytiť len tak ľahučko, aby ste sa nedotkli obrazovky, tak hrozí že sa vám vyšmykne z rúk, spadne a rozbije sa.
Často sa mi stáva, že musím ťuknúť na niečo viac krát po sebe a veľmi to lezie ne nervy. Okrem toho displej je malý a je umenie sa mojimi roztrasenými prstami trafiť do toho čo potrebujem.
Nikdy nepochopím ľudí, ktorí so smartfónom v ruke trávia dlhé minúty či hodiny písaním príspevkov do internetových diskusií či na sociálne siete. Písanie na smartfóne, tak to je mučenie. Zlatá klávesnica a myš.
Prehliadanie internetu na smartfóne je hrozné a reklama neznesiteľná. Nedávno som si stiahol jednu aplikáciu ktorá generuje rôzne druhy šumu a rôzne zvuky ako napríklad zvuk padajúceho dažďa a podobne. Urobil som to preto, lebo mi napadlo že keď budem počúvať nejaký šum, tak mi to pomôže odviesť pozornosť od iných nepríjemných zvukov a uľahčí mi to zaspávanie. Aké bolo moje prekvapenie, keď som zistil že ešte aj do tej aplikácie napchali reklamu. Ďalšia vec ktorá posilnila môj odpor k smartfónom.
Nechápem tie zručnosti s ktorými deti a mladí ľudia ovládajú smartfóny. Ja mám 39 a cítim sa na to už príliš starý. Nemám rád smartfóny, nezvykol som si na ne, nevnímam ich ako imidžotvorný prvok, nevidím v nich zdroj zábavy, proste neznášam ich. Svoj smartfón používam viac menej iba na telefonovanie. Internet s ním pozerám len keď musím.
Na záver, aby tento článok nevyznieval nejako negativisticky, tak napíšem že smartfón má pre mňa predsa len aj jednu výhodu. Tou výhodou je, že keď sa s niekým nechcem baviť, tak ho jednoducho zablokujem. To sa na mojom starom tlačidlovom telefóne nedá. Svoj smartfón mám len na súkromné veci a vždy keď mi volalo nejaké neznáme číslo, tak som počkal kým dovolalo a potom som ho blokol. Spočiatku ma dosť často otravovali, ale už to prestalo a mám pokoj. Takže táto možnosť blokovania čísel na smartfóne je super vec.
