Keď ste umelec, tak musíte zdolávať rôzne prekážky. Jednou z nich je to, že na to aby ste sa mohli realizovať (aby ste mohli publikovať, alebo predávať atď.) potrebujete mať na svojej strane určitých ľudí, potrebujete ich podporu. A problém je, keď natrafíte na niekoho, kto je malý človek. Malý po ľudskej stránke. Kedysi som vyrábal pastierske píšťalky a bol som v ÚĽUVe, lebo som ich tam chcel predávať, a narazil som tam na jednu tetu, ktorá bola voči mne veľmi nepriateľsky naladená, bola arogantná a nechcela mi veriť, že som píšťalku ktorú som jej doniesol, vyrobil naozaj ja. Proste keď máte smolu, tak natrafíte na takéhoto ľudsky malého človeka, ktorý je voči vám bez dôvodu nepriateľský, a nič s tým neurobíte.
Mnoho ľudí si môžete znepriateliť vy sami. Napríklad tým že napíšete niečo, čo sa niekoho dotkne, a ten človek potom bude čakať na to, aby sa vám mohol pomstiť. A urobí to tak, že keď vy ako umelec niečo publikujete, napríklad literárne dielo, tak on to znosí pod čiernu zem. To nie je normálna kritika. Dobrý kritik je nepredpojatý, nie je nepriateľsky naladený voči tomu, koho kritizuje. Váš nepriateľ využíva kritiku, aby sa vám mohol pomstiť, nech má vaša tvorba akokoľvek vysokú úroveň, on tam bude vidieť len samé chyby, a povie vám že neviete písať. To nie je kritika, to je pomsta niekoho komu ste stúpili na otlak.
Ďalší problém je závisť. Slováci sú veľmi závistliví, to je známy fakt. Väčšina ľudí nemá rada svoju prácu, mnohí ju doslova nenávidia, a keď vidia nejakého umelca, tak si to predstavujú tak, že ten človek bezprácne zarába peniaze svojim umením. A závidia mu. Preto keď majú príležitosť, snažia sa takémuto človeku podkopať jeho sebavedomie, tým že mu napíšu, že nevie maľovať, že nevie písať, že je zbytočný, a podobne.
Za komunizmu bolo dané, ako má vyzerať správne socialistické umenie, a kto sa chcel ako umelec presadiť, musel sa tomu podriadiť. Táto komunistická mentalita doteraz žije v niektorých ľuďoch, ktorí by chceli určovať, ako má vyzerať to správne umenie. Takíto ľudia sú v komisiách, ktoré rozhodujú o tom či umelec dostane dotáciu, možno ich nájsť v porotách literárnych súťaží. Za minulého režimu muselo byť správne umenie optimistické, a títo ľudia s komunistickou mentalitou by chceli vnucovať aj dnešným autorom, že ich tvorba musí byť nabitá optimizmom. (Len tak pre zaujímavosť, keď bolo vyhlásenie výsledkov Poviedky 2024, tak pesimisticky ladené prózy nazvali žalospevmi.) Títo ľudia sú prekážkou s ktorou musí nezávislý umelec počítať. Ak vaša tvorba nezodpovedá ich predstavám, tak si, povedzme vaše poviedky (ak ich píšete), môžete vydať sami, ale na finančnú dotáciu, alebo na to že vyhráte súťaž, môžete zabudnúť.
