Ja som sa až donedávna učil tak, že som len čítal. Viem že to nie je správny spôsob učenia sa cudzieho jazyka, ale mne to pomohlo na mojej ceste a bolo to lepšie ako keby som nerobil nič.
Na začiatku som čítal graded reader knihy. To sú knihy, ktoré sú skrátené a zjednodušené, tak aby ich zvládol aj začiatočník. Tieto knihy sa delia do niekoľkých levelov. Moje boli väčšinou level 5 a 6, čiže tie "najnáročnejšie".
Potom som začal čítať normálne knihy. Prečítal som napríklad Zločin a trest. Čítal som takým štýlom, že som v slovníku vyhľadával a zaznačoval si všetky slová ktorým som nerozumel. Takže prečítať takto tú knihu mi trvalo dlhý čas. Bohužiaľ, väčšinu nových slov, na ktoré som narazil, som zabudol. Ale aj tak som sa dosť naučil, a ako som už spomenul vyššie, robiť toto bolo lepšie ako nerobiť nič.
Rôzne knihy majú rôznu obtiažnosť. Dostojevskij bol miestami dosť frustrujúci, lebo nie všetkému som rozumel. Mám doma aj Night Flight a Southern Mail od Exupéryho a moje pokusy o prečítanie tejto knihy boli zatiaľ neúspešné. Je to veľmi ťažké, a písané štýlom ktorý mi nesadol. Taktiež Jana Eyre mi nesadla. Je to rozvláčne a je tam veľa ťažkých slov.
Opakom týchto náročných kníh pre dospelých, sú knihy pre deti. Prvou anglickou knihou pre (staršie) deti, ktorú som prečítal, bola Cesta do stredu Zeme od Julesa Verna. Čítalo sa to ľahko a miestami to bolo aj vtipné. Pasáže kde sa písalo o geológii a pravekých zvieratách som ignoroval, lebo slovíčka v nich nikdy nevyužijem.
Od Julesa Verna som si neskôr kúpil aj Cestu okolo sveta za osemdesiat dní, a Dvadsaťtisíc míľ pod morom, a boli to dobre investované peniaze.
Ďalšou knihou pre staršie deti ktorú som prečítal bol Ostrov pokladov. Náročnosť asi ako pri verneovkách, problém bol slang niektorých námorníkov.
Potom som si kúpil zbierku rozprávok bratov Grimmovcov. Tieto rozprávky sú ľahšie ako knihy o ktorých sa zmieňujem vyššie. Je v nich len málo slov ktoré som nevedel. Ale aj napriek relatívnej jednoduchosti sú písané príťažlivým jazykom, a aj napriek tomu, že sú určené pre menšie deti, sa mi páčia.
Tento rok som si kúpil Pinocchia. O tejto knihe som sa dozvedel, že taliansky originál je v archaickom jazyku a teda je pomerne náročný. Môj anglický preklad je však písaný normálnou modernou angličtinou, a veľmi dobre sa to čítalo. Z kníh, ktoré nie sú skrátené a zjednodušené, je toto najľahšia kniha, ktorú mám. Aj príbeh sa mi páčil.
Posledná kniha pre deti ktorú som čítal, je Alica v krajine zázrakov. Náročnosťou je to asi na úrovni Pinocchia, do čítania som sa ale musel miestami nútiť, lebo ma to trochu nudilo. Asi je to určené viac pre dievčatá, ako pre chlapcov.
Ak by som mohol urobiť nejaký záver a odpovedať na otázku v nadpise článku, tak áno, knihy pre deti sú vhodné aj pre dospelých ľudí. Dobre napísané rozprávky, ako napríklad tie od bratov Grimmovcov, zaujmú aj dospelého čitateľa.
Tieto knihy sú vhodné pre menej pokročilých ľudí učiacich sa angličtinu, ktorí majú za sebou čítanie graded reader kníh, a chceli by si prečítať nejakú normálnu, neskrátenú a nezjednodušenú knihu, ale na čítanie beletrie sa ešte necítia.
