Začnem hudbou. Čo sa týka hudby, som pomerne širokospektrálny, mám rád mnoho hudobných štýlov, povedal by som že vo väčšine z nich sa nájde dobrá hudba. Viem však, že u mnohých ľudí je to tak, že majú nejaký jeden dva štýly čo sa im páčia, a ostatné nemajú radi.
Tak napríklad niekto má rád hudbu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov a všetko čo je novšie, je pre neho zlé a dekadentné. Niekto obľubuje ľudovú hudbu, pop znáša so zaťatými zubami a všetkým ostatným opovrhuje. Mal som kolegu, ktorý bol neuveriteľne obmedzený človek, a on mal presne taký vkus, a raz keď sme v práci počúvali moju obľúbenú hudbu (bola to nejaká elektronika) a ja som išiel na wc, tak som z vedľajšej miestnosti počul, ako veľmi zlostným tónom povedal ďalšiemu kolegovi, že mu tá hudba strašne lezie na nervy. Keď som sa vrátil, spýtal som sa ho: Kubo, ako sa ti páči tá hudba? A on: veľmi sa mi páči, to je taká ezoterická.
S hudbou je to tak že niekto má svoj štýl, ktorý má rád, a má nejaký štýl, alebo viac štýlov, ktoré doslova neznáša. Napríklad niekto má rád hip hop a neznáša ľudovú hudbu, niekto má rád metal a neznáša hiphop a tak ďalej.
Ja mám rád napríklad toto. A nemám rád odrhovačky ktoré hrajú na Senzi TV. A viem že keby som prišiel k skupine ľudí, ktorí sú fanúšikmi Senzi TV a pustil im hudbu na ktorú som tu dal link, tak všetci by povedali, že tá hudba sa im nepáči.
Ale to neznamená že tá hudba je zlá, ale len to, že oni majú iný vkus.
Tak ako je to v hudbe je to aj v literatúre. Tam platí že každý autor má svoj štýl písania. A niekomu sa páči to, niekomu ono. A čo sa jednému človeku nepáči, páči sa druhému.
A preto si nerobím ťažkú hlavu z toho, keď niekto napíše hejterský komentár na moje poviedky, lebo je to ako s tou mojou obľúbenou hudbou a fanúšikmi Senzi TV.
Myslím si že je to trefné prirovnanie, lebo hudba na Senzi TV je určená pre starých ľudí, a tu na blogu, medzi tými čo čítajú, diskutujú, dominujú starí ľudia, ktorí nerozumejú umeniu pre mladšie generácie.
