Prišiel som na izbu. Bolo v nej príliš teplo, tak som otvoril okno. Potom som si ľahol, lebo som si chcel oddýchnuť po dlhej ceste. Zakrátko moju pozornosť upútal štekajúci pes. Štekanie neprestávalo a čoraz viac mi vadilo. Vstal som a podišiel k oknu. Dole bolo futbalové ihrisko a napravo rad rodinných domov. Na dvore jedného z nich štekal pes. Robil to zakaždým keď niekto išiel okolo po ulici, čiže takmer stále a rušil tým široké okolie. Majiteľ toho psa asi nemá rád ľudí, pomyslel som si.
Zatvoril som okno, dúfajúc že to nebude počuť. Mýlil som sa. Okná tam boli takého typu, ako keď si sused zaobstará nové okná a aj vy musíte mať, tak si kúpite tiež, ale tie najlacnejšie a najhoršie, aby tam iba na oko niečo bolo. Ich tepelno/zvukovoizolačný efekt je minimálny, takže sú to vyhodené peniaze. Takéto okná tam boli. Okrem šumu lístia zo vzdialených stromov bolo cez ne počuť úplne všetko. Otrávený som si na uši nasadil slúchadlá, počúval zmes hudby a psieho štekotu a rozmýšľal, či to takto bude po celú noc. Nebolo. Tesne pred desiatou hodinou majiteľ psa spratal do domu. (Asi vedel že keby to pokračovalo, mohol by mať problémy s políciou za rušenie nočného kľudu.)
Tešil som sa, že budem mať konečne pokoj po zvyšok večera a pokojne sa vyspím. Márne. O pár minút sa ktosi dovalil do vedľajšej izby a okamžite zapol televízor. Vo chvíli keď začal znieť jeho huhňavý zvuk, som tušil, že pri ňom zaspí. Ležal som na posteli so slúchadlami na ušiach a čakal. Po asi dvadsiatich minútach som začul prenikavé chrnivé zvuky. (Takzvané opilecké chrápanie.) Samozrejme, zaspal. A televízor bude hučať až do rána. Išiel som dole na recepciu a žiadal druhú izbu.
Dostal som ju na opačnej strane. Tentokrát som nemal výhľad na ihrisko a domy, ale Tesco a cestu po ktorej neprestajne jazdili kamióny. Keby ste tam stáli a videli to, mali by ste dojem, že zajtra príde apokalypsa a dovtedy tadiaľ musia stihnúť prejsť všetky kamióny sveta. Keď som pozrel z okna, na veľkej križovatke ich bolo zhrčených vždy aspoň zopár kusov. A revali ako šialené. Cez nekvalitné okná ich bolo počuť úplne dokonale. Premieňali hotelovú izbu na neobývateľný antipriestor v ktorom je pobyt skutočným utrpením.
Ten pocit, keď je jedna hodina v noci a vy sa pokúšate zaspať. Už sa vám to takmer podarilo. V tom sa ozve húúúúú a vytrhne vás zo spánku. Po chvíli sa to zopakuje znova. A takto stále dookola. Ste na smrť unavený, ale viete že nezaspíte. Je vám zle, prehadzujete sa z boka na bok a stále počujete to húúúúú... húúúúú... húúúúú... ťahavé ako sopeľ a prenikajúce až do morku kostí.
Vďaka štopľom do uší a Zopiklonu sa mi to podarilo vydržať a ako tak sa vyspať. Odchádzal som odtiaľ veľmi vyčerpaný a skľúčený. Vedel som že toto je miesto, kam sa už určite nevrátim.
