Myslím si že máloktorý píšuci človek sa uspokojí s tým, že to čo vytvorí odloží do šuflíka. Väčšina autorov chce spätnú väzbu, a chce to, aby ich texty ľudia čítali.
Jednou z výhod blogovania je relatívne vysoká čítanosť a okamžitá spätná väzba. Toto si cením na SME blogu, ktorý bol a je pre mňa dobrou školou, aj keď som sa naučil že nie všetkých ľudí čo na mňa reagujú, možno brať vážne, (lebo keď niekomu stúpite na otlak, tak bude voči vám zaujatý a urobí čokoľvek len aby vás zhodil). Ale nie tomuto som sa chcel dnes venovať.
Byť blogerom je jedna vec, byť spisovateľom ktorému vydá knihu prestížny vydavateľ, je vec druhá. Nie je ľahké na Slovensku preraziť ako spisovateľ, lebo píše obrovské množstvo ľudí, a vydavatelia dostávajú veľké množstvo textov. Preto ma potešilo, keď moje poviedky zaujali jedného z najväčších a najprestížnejších vydavateľov v našej krajine.
S pánom Marenčinom sa mi spolupracuje dobre, on a jeho team pri príprave knihy urobili skvelú prácu.
Tí ktorí majú radi môj štýl a majú rovnaký pohľad na svet, sa iste potešia že je kniha na svete.
Neprajníci, ktorí tvrdili že neviem písať, alebo že moja tvorba sa nikomu nepáči, sa mýlili.
Nebudem tu dávať odkazy na obchody v ktorých moju knihu predávajú, ani nabádať ľudí ku jej kúpe, aby môj článok nemohol byť považovaný za reklamu. To je odo mňa na dnes všetko.
