Nakoniec som sa rozhodol, že sa zaočkovať dám. Urobil som to preto, lebo som veril že potom budem mať jednoduchší život, nebudem sa musieť stále chodiť testovať a tak.
Zaregistroval som sa tretieho augusta. O týždeň mi prišla správa s termínom. Bolo to v nedeľu pätnásteho augusta a miestom očkovania bol Trenčín.
To ma veľmi nepotešilo, že to bolo tak ďaleko. Do Trenčína je to z mesta kde bývam osemdesiatšesť kilometrov.
Najprv som rozmýšľal či to nezrušiť, potom som si na internete pozrel ako mi idú autobusy. Našťastie, tam aj naspäť išiel priamy spoj.
V Trenčíne v areáli kde sa očkovalo, bol dlhý rad. Najprv som sa postavil na koniec radu. Potom som si všimol že vo vchode do budovy, kde rad začínal, stála nejaká pani a volala dnu zaregistrovaných ľudí.
Keďže som bol zaregistrovaný, tak som mohol rovno dnu a nemusel som čakať v rade. Vo vnútri som vyplnil nejaké papiere a o pár minút bolo po všetkom.
Zaočkovať som sa dal jednodávkovou vakcínou Janssen. Vybral som si ju preto, lebo keď som sa registroval, tak som tušil že budem musieť cestovať niekam ďaleko a že je lepšie tú cestu absolvovať raz, ako dva razy.
Po zaočkovaní som sa tešil, že aspoň rok budem mať pokoj...
Vyzerá to však tak, že ten vytúžený pokoj nebudem mať, lebo v poslednom čase sa začalo hovoriť že tie dávky vakcíny, ktoré si ľudia dali pichnúť nemusia stačiť. Napríklad, ak bol niekto na dvoch dávkach, tak potrebuje tretiu...
Teraz som zvedavý, kedy si budem musieť dať pichnúť druhú dávku...
Ak to bude niekedy v zime, keď bude tak ako minulý rok, vyhlásený núdzový stav a budú zrušené autobusy, tak neviem ako sa na očkovanie dostanem, keď sa za ním budem musieť terigať niekam do Tramtárie...
Najlepšie by bolo, keby sa ľudia mohli dať zaočkovať čo najbližšie svojho bydliska. Ale to by som asi chcel priveľa...
