Sú učitelia, ktorí keď dostanú nových žiakov, tak okom znalca okamžite zistia, kto z nich je outsider. A potom si na outsidera sadnú. A rovnako zistia ktoré dieťa je v kolektíve dominantné. K takémuto dieťaťu sa potom správajú úlisne.
Počas svojich školských rokov som poznal niekoľkých učiteľov, ktorí toto robili.
Jeden z nich bol istý K. V čase keď som študoval na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici, tam učil rytcov. V našom ročníku medzi nimi bolo jedno dievča, volalo sa Eva, ktoré bolo outsiderkou.
A tento K. si z nej na hodinách robieval posmech. Často žuval žuvačku. Raz keď žiakom čosi vysvetľoval, mu vyletela z úst. Keď sa to stalo, tak sa obrátil Evu, ukázal prstom na žuvačku ležiacu na zemi a povedal: Eva, nechceš?
Ja som študoval na odbore umelecké odlievanie kovov a tiež som bol outsider. Učil nás istý P.. Keby ste toho človeka niekde uvideli, tak by ste podľa mrzutého a kyslého výrazu na jeho tvári ihneď videli že je to zlý človek, ktorý nezvláda svoju agresivitu.
Hneď na začiatku ma vyhodnotil ako outsidera a sadol si na mňa.
Začalo to tak, že keď sme s ním mali prvú hodinu, tak nám vysvetľoval z akých častí sa skladá pilník. Stáli sme pred ním a za mnou bol jeden žiak, ktorý mu asi dobre nerozumel, lebo sa ma stále vypytoval: Čo hovorí, čo hovorí? Ja som mu zakaždým povedal: Daj mi pokoj. Keď som mu to povedal asi po tretí krát, tak učiteľ si to všimol. Ale pustil sa nie do žiaka ktorý sa ma vypytoval, ale do mňa. Začal ma buzerovať. Robil to asi desať minút v kuse. Správal sa voči mne ako k úplnému chudákovi a vyhrážal sa všetkým možným, napríklad že ma vyhodí zo školy a podobne.
A potom na všetkých ďalších hodinách bol ku mne zlý. Bol som pre neho totálny neschopák, padavka, všetko čo som urobil bolo nanič. Proste sedel na mne.
Tak napríklad si pamätám, že sa mu zdalo že príliš často žmurkám a posmieval sa mi kvôli tomu.
Tento učiteľ bol zlým učiteľom a to nielen vo vzťahu ku mne, ale všeobecne. Robil napríklad takéto veci: Povedal: Pýtajte sa keď niečo chcete vedieť. A potom keď sa ho niekto niečo spýtal, tak mu povedal: Dávam ti päťku, to som už vysvetľoval.
Bol to hrubý a vulgárny človek, vyjadroval sa hrubo a vulgárne.
Chvastal sa pred nami že je druhý najlepší nožiar na svete a podobné blbosti.
Miešal do vyučovania politiku a chorobne nenávidel Rusov, lebo ho vraj v r. 1968, keď mal asi jeden rok, nejaký Rus zdvihol na ruky a natrčil ho pred tankový guľomet.
Myslel som že na mne bude sedieť až do konca. Mýlil som sa. V škole fungovala taká vec, že rodičia chodili za učiteľmi na konzultácie. Na tieto konzultácie chodila najprv moja matka, neskôr, keď som bol v treťom ročníku, išiel otec. No a on sa nejakým záhadným spôsobom tomuto učiteľovi zapáčil. Viem že to tak bolo, lebo tento P. mi raz pred žiakmi povedal že môj otec je veľmi sympatický človek a že by si s ním dobre rozumel.
Od otcovej návštevy sa jeho vzťah ku mne premenil o stoosemdesiat stupňov. Jednoducho sa prehupol z jedného extrému do opačného extrému a doslova začal robiť to na čo existuje taký výraz "pchať sa niekomu do istej časti tela", no veď viete. Nebudem to písať explicitne, lebo viem že ako bloger nemám byť vulgárny.
Nakoniec ho (našťastie) vyhodili zo školy. Neviem presne z akého dôvodu sa to stalo, ale počul som že vraj napadol iného učiteľa. Bol tam totiž istý K., ktorý učil odlievačov nejaké predmety a P. ho strašne nenávidel. Pamätám sa ako nám raz na hodine povedal: Ja mu takú tresnem po tej jeho fúzatej papuli, že bude do konca života sŕkať polievku cez slamku.
Tak a to je koniec môjho písania o spomienkach zo strednej školy. Dúfam že v súčasnosti na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici učia lepší ľudia.
