Predseda tohto politického subjektu, Boris Kollár, sa ako politik činí. Jeho výroky sú perly. Napríklad: Rodina je otec, mama a deti. Maximálne mama mama mama mama mama mama mama a moje deti! Dvaja teploši a dieťa? Zvrátené! Alebo: Som hriešnik, ale ak budú chcieť zbúrať kostol, budem ho brániť s mečom v ruke. Ak sa pamätáte na Jána Slotu, tak on sa navlas presne takto vyjadroval. To je slotovská rétorika. V Spojených štátoch, keď niekto napíše alebo povie niečo veľmi hlúpe, sa zvykne hovoriť, že je to Trumpovsky hlúpe. Keby som to chcel prispôsobiť slovenským pomerom, tak ako by to bolo treba napísať? Že výroky B. Kollára sú slotovsky hlúpe?
Radím ho do rovnakej kategórie, ako boli Mečiar, Slota, aktuálne u nás Matovič, alebo v USA Trump. Nazývam ich krikľúni (aj Hitler bol taký psychicky nevyrovnaný krikľúň). Krikľúň sa vyjadruje veľmi emotívne, expresívne, často vulgárne. Búcha pritom z celej sily päsťou do stola. Krikľúň potrebuje mať nejakého nepriateľa, na ktorého ukazuje prstom a zvaľuje naňho vinu za všetky problémy. Pre Hitlera to boli Židia, pre Slotu Maďari, pre Kollára sú to prisťahovalci a homosexuáli.
Títo krikľúni spravidla oslovujú ľudí, ktorí sa na politika pozerajú ako na ľudového zabávača. Chcú dostať dávku emócií, chcú aby to malo „šťavu“. Herecké výkony, nechutné vtipy, silné slová a falošné slzy, sú vítané. Keď sa zabávač po čase okuká, nájdu si nejakého nového. Spravidla takého, čo v danej chvíli najhlasnejšie kričí a najsilnejšie udiera päsťou do stola.
Zaujímavé veci o B. Kollárovi porozprával Marián Kočner. Usporiadal tlačovú besedu, na ktorej hovoril, ako Kollár s mafiánmi pašovali z Nemecka zlato a v Bratislave ho načierno predávali. Zmienil sa o prepojení Kollára s istým Michalom Hajtmanom, ktorý údajne figuroval vo viacerých firmách, ako jeho biely kôň. Tento človek mal byť vylákaný do zahraničia a tam zavraždený. Kočner na tlačovke prezradil aj, že bol očitým svedkom toho, ako Kollár do krvi dobil svoju tehotnú priateľku: Videl som, ako kopal tehotnú matku svojho dieťaťa, do tváre, do brucha, do krvi, až kým som nepriskočil a neodtiahol ho.
Niekto by teraz mohol namietnuť, že Kočner je kontroverzný a teda nedôveryhodný človek. Nech je aký je, ale, myslím si, že v tejto veci hovoril pravdu. Napokon, Kollár sa mohol brániť. Mohol Kočnera žalovať, ale neurobil to. Nakoniec len povedal niečo v zmysle, že „si to s ním vybavil inak“. Takže, s najväčšou pravdepodobnosťou, sa nezmohol na nič. Asi vedel prečo.
B. Kollár sa prezentuje ako nejaký „rytier“ (podľa môjho názoru, skôr zlý klaun) snažiaci sa brániť slovenské ženy, pred „zlými“ prisťahovalcami. Lenže podľa toho, čo o ňom povedal Kočner, to vyzerá že Kollár je v skutočnosti surovec. V takom prípade, je jeho správanie sa k ženám, v úplnom rozpore s tým, čo sa snaží hrať.
Prisťahovalcov nemá rád asi preto, lebo na nich projektuje svoje násilnícke ja. Pozrite v psychológii termín projekcia. Citácia: Starej panne s potlačenými, ale nie celkom odstránenými sexuálnymi podnetmi sa často zdá, že sa všetci ostatní správajú nemorálne. Zaujímavé je aj toto: Mechanizmus projekcie čiastočne objasňuje pokrytectvo. Pokrytec pripisuje iným vlastné zámery, želania, protirečiace jeho morálnemu vedomiu.
Ako som písal v úvode, vstup hnutia Sme rodina do parlamentu, bol pre mňa sklamaním. Dovtedy som bol nevolič, ale nabudúce voliť určite pôjdem. Myslím si totiž, že posledné voľby potvrdili pravdivosť slov: Na to aby zlo zvíťazilo, stačí aby dobrí ľudia nič nerobili. Keby sa ich zúčastnilo viac dobrých ľudí, nemuselo to dopadnúť tak zle.
