Voličom sľuboval rôzne veci. Napríklad populistický nezmysel, nazvaný „exekučná amnestia“. (Neviem ako si to predstavuje, ale ak si niekto vezme pôžičku od súkromnej firmy a je tam riadne vyhotovená zmluva, tak sa s tým nedá nič robiť. A ak by štát chcel amnestovať napríklad dlžníkov sociálnej poisťovne, tak to zaplatíme všetci.) Alebo sľuboval takú komickú vec, že chce bojovať proti oligarchom. (Pritom sám je oligarcha.) Ďalší nezmysel bol akýsi plot, ktorý chcel stavať na ochranu hraníc. (Žiadna bariéra nie je neprekonateľná. Taká hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou, je výborne strážená, a aj napriek tomu cez ňu prechádzajú migranti a pašeráci.)
Program jeho strany „Sme rodina“ bol tak zlý, že horší mali snáď iba recesisti zo strany Odvaha. Kontroverzný je Kolárov osobný život, jeho minulosť, keď sa stýkal s mafiánmi a tiež nie je jasné, ako sa mu podarilo zarobiť štartovací kapitál.
Keď sa do vrcholovej politiky dostal extrémista Kotleba, tak sa okolo toho rozpútala hystéria. Kollár popri ňom ostal nepovšimnutý, čo je škoda, lebo jeho vstup do parlamentu, je rovnaká hanba.
Mnohí ľudia si dávali otázku: ako je možné, že tento človek dostal toľko hlasov? Kto ho volil? Zaujímalo to aj mňa a tak som si urobil prieskum. Zistil som, že väčšinu voličov strany Sme rodina, tvoria dva typy ľudí.
Typ prvý: Muž stredného veku. Má učňovské vzdelanie. Pracuje na smeny vo fabrike. S kolegami robotníkmi, na cestu do zamestnania využíva takzvanú zdieľanú dopravu – vozia sa spolu piati, v dvadsať rokov starom aute. So ženou a deťmi, býva v byte s rodičmi. Fajčí, tipuje, občas si vypije. Má problémy s hracími automatmi. Pobral si viaceré pôžičky, ktoré nevládze splácať. Neustále je zadĺžený. Kollárom sľubovaná exekučná amnestia, ho oslovila. Uveril tomu, že by mu mohla pomôcť zbaviť sa dlhov. Vo voľbách mu dal svoj hlas. Tým koho volil, sa moc nechváli, ale potajomky sa teší, ako so svojimi veriteľmi vybabre.
Typ druhý: Novšia verzia Mečiarovej babky demokratky. Ak už nie je na dôchodku, tak pravdepodobne robí opatrovateľku v Rakúsku. Má slabosť na mladších mužov. Pri výbere sa neriadi rozumom, ale citmi. Hľadá silného vodcu. Predtým volila Fica, ale ten sa jej zunoval. Tak si našla „fica“ nového, v podobe Borisa Kollára. Dá sa ľahko zmanipulovať. Svoj idol nekriticky obdivuje. Chýba jej sebareflexia. V žiadnom prípade sa s ňou nepokúšajte škriepiť. Je to vopred prehratý boj.
Voľby dopadli tak ako dopadli. Ich výsledok, je obrazom vôle a úrovne ľudí, ktorí hlasovali. Voliči Kollára a Kotlebu akoby volali: chceme sa mať horšie. Vstup týchto politikov do parlamentu, je zároveň varovaním. Svedčí to o tom, že v našej spoločnosti, niečo nie je v poriadku.
