Dá sa povedať, že jej triumf bol zároveň víťazstvom Progresívneho Slovenska. Prezidentské voľby ukázali, že dovtedy mnohými zosmiešňovaná strana, sa začína meniť na skutočnú politickú silu.
Ďalšia udalosť, ktorá mi urobila radosť, bola suverénna výhra koalície Progresívne Slovensko a Spolu v eurovoľbách. Toho dobrého spojeného s eurovoľbami by sa našlo viac - napríklad to, že sa do europarlamentu nedostali SNS a Sme rodina. Možno sa tak stalo preto, lebo aj skalní fanúšikovia SNS pochopili, že Danko nie je dôstojný líder, ale skôr čosi ako komický človek. A priaznivci Sme rodina si uvedomili že strana vedená zločincom nie je dobrá voľba.
Niektoré veci sú však alarmujúce. Napríklad vysoký volebný zisk kotlebovcov. Smutný som aj z nízkej podpory Mostu - Hídu. Vyzerá to tak, že slovenskí voliči tejto strany dali hlas iným politickým subjektom, asi najmä progresívcom a maďarskí voliči, nacionalistom z SMK. Eurovoľby potvrdili trend klesania podpory Mostu, ktorý začal byť badateľný už počas prezidentských volieb, keď Béla Bugár získal iba niečo vyše troch percent hlasov.
Podľa aktuálnych prieskumov by sa Most nedostal do parlamentu. To by bola škoda, lebo je to jedna z mála slušných strán a mohla by zohrať dôležitú úlohu, pri zostavovaní budúcej vlády.
Pre Most by bolo v tejto situácii výhodné spojenie s progresívcami. Majú veľa spoločného a mohli by z toho mať obojstranný úžitok. A najmä by sa zabránilo prepadnutiu hlasov nezanedbateľnej časti voličov v prípade, ak by Most ostal mimo parlament.
