Tak si tu žijeme. Hocikoho medzi seba nepustíme. Čas nám plynie akosi pomalšie. Občas niekde niečo zmizne, či niekto niekomu niečo ukradne. Niekedy sa chlapi pobijú. Zavše komusi rozbijú okná na dome, alebo zastrelia psa vo dvore. Radujeme sa keď susedovi koza zdochne. V krčme debatujeme a vymýšľame smelé plány ako zmeniť svet. No, však každý na Slovensku niečo robí. Nezamestnaný poberá podporu, pijan pije. Mamička vodí deti do školy, robotník pracuje vo fabrike. Politik klame, oligarcha kradne. Každý robí to čo vie. Zopár zorientovaných mafiánov a povaľačov sa u nás má dobre, ostatní trú biedu, a veria že raz sa možno aj na nich usmeje šťastie a budú môcť kradnúť tiež.
Medzi najväčšie autority u nás patrí náš kňaz. Je to múdry človek, ktorý rád pomôže a poradí, keď ho o to niekto požiada. Poskytne útechu tomu kto stratil blížneho, povzbudí toho kto to potrebuje, či poradí manželom v intímnych veciach. Je to dôstojný pán ktorý má rád dobré jedlo a deti, a pred voľbami vždy decentne odporučí dať hlas kresťanským demokratom, ktorých aj volí polka dediny. No náš sused naposledy volil Smer. A aj druhí susedia volili Smer. Sused sa však vyznal aká preveliká škoda je, že došlo k rozpusteniu HZDS, lebo žiadna strana neurobila pre blaho Slovákov a slovenskú ekonomiku toľko ako oni, a keby dlhšie vydržali, mohli sa odraziť od dna a ešte veľa dokázať. Čiastočne je to aj vinou ich voličov, myslí si, že ich nepodržali v ťažkej chvíli.
Mnohí od nás odchádzajú, no mnohí sa k nám aj vracajú. Dora Vrtuľová z horného konca študovala veterinu v Košiciach. Ale vyhodili ju odtiaľ, lebo vulgárne vynadala profesorovi. Tak sa vrátila domov a zamestnala vo fabrike. No z práce ju vyhodili pre konflikty s kolegyňami a vedúcim. Tak si po známosti vybavila invalidný, a je u mamy v dome. Minule pred Jednotou stretla Ťapákovú ako na ulici predávala vajíčka svojich sliepok. Keď zbadala že sú skoro za dvojnásobnú cenu ako v obchode, tak jej ich všetky rozbila, a potom do Ťapákovej sotila. Dora ostala na ocot. To je škoda, lebo má dobrú povahu a zlaté srdce. Nuž, dôvodom prečo mnohé ženy ostávajú samé, je to, že je nedostatok súcich mužov. Niet chlapov, ale len rôznych neschopných chrapúňov. A takí za to nestoja.
Teraz napíšem čo dokáže pozitívne myslenie. Býva u nás muž ktorý mal kedysi ťažký úraz, v dôsledku ktorého ostal na invalidnom vozíku. Po tomto nešťastí sa úplne opustil. Bol zdravotne postihnutý, osamelý, žil v depresiách a beznádeji. Neúspešne sa pokúsil o samovraždu. Jeho biedny život bol tým horší, že nemal peniaze, lebo fajčil, a smútok utápal v alkohole. Stala sa z neho poľutovaniahodná troska. Raz sa rozprával s jednou múdrou ženou, a tá mu poradila aby začal pozitívne myslieť, pretože pozitívne myslenie má veľký vplyv na život. On si uvedomil svoju chybu, a začal pozitívne myslieť. Od toho dňa sa jeho život dramaticky zmenil. Stal sa z neho bohatý a úspešný podnikateľ, filantrop, a napísal skvelú knihu s motivačnou tématikou (bohužiaľ, viac známa je v zahraničí, než u nás). V súčasnosti žije v luxusnej haciende nad dedinou, spolu s topmodelkou, ktorá podľahla jeho charizme a vydala sa za neho.
Na záver prezradím že nás veľmi potešilo, keď kresťanskí demokrati spolu so smerákmi, v rámci premiérovej prezidentskej kampane, schválili ústavnú ochranu manželstva. Potešili sa tomu nezamestnaní a aj tí čo robia za minimálnu mzdu. Zaradovali sa týždňovkári čo sa tlačia po desať kusov na podnájmoch v Prahe a Bratislave. Potešili sa mladí čo sa kvôli biede nedokážu osamostatniť a žijú s rodičmi. Zajasali hypootroci. Urobilo to radosť ženám čo musia opúšťať rodiny a za šesťsto euro opatrujú starých ľudí v Rakúsku. Tešili sa taktiež ľudia ktorým sa rozpadávajú domy, lebo im popred ne jazdia kamióny, alebo ich vykrádajú sociálne slabí spoluobčania. A všetci zabudli na svoje starosti a radovali sa z toho, že sa politikom v našom skorumpovanom nesvojprávnom štáte podarilo niečo také svetoborné ako ochrana manželstva, ktorá tak perfektne zapasovala do Ficovej neúspešnej prezidentskej kampane.
