...minimálnu podporu a nulový koaličný potenciál, no na kandidátke kopu ľudí, blogujúcich ostošesť, s jediným cieľom: prekrúžkujte ma do parlamentu, chcem poberať poslanecký plat.
Niektoré sú skôr komického charakteru. V tomto článku napíšem pár riadkov o tej, ktorú považujem za „naj“ zo všetkých.
Takzvaná O2H, alebo, celým názvom: Odvaha – veľká národná a proruská koalícia. Môj dojem už po prvom prečítaní názvu tejto strany bol, že kto použije v pomenovaní takéto slová, to nemôže mať v hlave celkom v poriadku. Za prvé: názov „odvaha“ znie hrozne pateticky; za druhé: čo je to tá „veľká koalícia“? Čím je veľká a aké subjekty sú v nej spojené?
Veľmi čudné je jej logo, na ktorom je motív slovenského znaku, prelínajúci sa s čímsi, čo vyzerá ako nejaké „očko“ (alebo žeby to bol onen štátny cecok, z ktorého chcú všetci sať?). Plus modrá farba a bublinky, evokujúce podobnosť názvu s chemickým vzorcom vody a pripomínajúce istého mobilného operátora. Celkovo logo pôsobí maximálne nedôveryhodne a neseriózne.
Dosť zvláštne sú jej ciele. Napríklad: sa bude usilovať o postupnú implementáciu prostredia, ktoré by mohlo viesť k implementácii bezpodmienečného základného príjmu v prípade, že by sa jeho opodstatnenosť dala overiť na už funkčnej existencii v inej krajine (Čítal som už rôzne nezmysly, ale toto mi príde ako požičané z nejakej humoresky od Jaroslava Haška.)
Predsedom O2H sa stal istý starý pán Stanislav M., okrem iného neúspešný kandidát na prezidenta Slovenskej republiky. (Skončil na poslednom mieste.) Píše aj blogy na SME, pričom jeho články pozostávajú prevažne z opakovania toho, čo bolo práve odvysielané v správach. Tento pán, aj ako bloger aj ako predseda politickej strany, na mňa pôsobí humorne a nedôstojne.
To je v krátkosti niekoľko vecí o „Odvahe“, ktoré som si všimol, ale myslím si, že by sa toho dalo nájsť viac.
Keď si to celé zosumarizujem, prichádzam k záveru, že táto politická strana je s najväčšou pravdepodobnosťou myslená ako vtip.
