V skratke: Zvieratá na farme boli sužované vládou ľudí. Tak urobili revolúciu a zvrhli ich. Moci sa potom ujali prefíkané prasatá, lebo presvedčili ostatné zvieratá, že budú lepšie ako ľudia. Neskôr sa ukázalo, že tomu tak nie je a v závere si zvieratá so zdesením uvedomili, že prasce sú na nerozoznanie od ľudí.
Podľa slov autora je toto dielo kritikou stalinizmu. Prasaciu alegóriu ukazujúcu na Stalina a jeho kumpánov, hodnotím ako podarenú. Stalin vládol ako zločinec a aj takýmto spôsobom začínal svoju kariéru. Napríklad keď v roku 1907, zorganizoval spolu s boľševikmi ozbrojenú lúpež v meste Tiflis (dnešné Tbilisi), pri ktorej bolo zabitých štyridsať ľudí a ďalších päťdesiat zranených.
Podľa mojej skromnej mienky by však bolo chybou považovať Zvieraciu farmu iba za kritiku stalinizmu. Myslím si že jej posolstvo sa dá vnímať ako oveľa univerzálnejšie. Osobne v nej vidím čosi ako vyjadrenie pesimistického presvedčenia - politici sú viac-menej rovnakí a ich sľuby len prázdne slová, slúžiace na oklamanie voličov.
Spomeniem si na ňu vždy, keď vidím alebo počujem lídra našej opozície a pravdepodobne budúceho premiéra Richarda Sulíka (či ktoréhokoľvek z jeho straníckych kolegov). Podozrivo mi pripomínajú prefíkaných aktérov z Orwellovho príbehu. A som presvedčený, že keď sa dostanú k moci, zakrátko budú na nerozoznanie od smerákov.
