Je fajn že normálne blogy nezanikli a že popri politických a komerčných blogeroch sú tu stále aj blogeri obyčajní, ktorí píšu o rôznych témach.
Ja čítam to čo sa mi páči, a čo sa mi nepáči, to ignorujem. Takto ignorujem napríklad politických blogerov, lebo ich vnímam ako neúprimných ľudí, čo migrujú z jednej strany do druhej (alebo zakladajú obskúrne politické strany) a píšu vykalkulované články za ktoré dostávajú lacné lajky.
Často sú ich texty veľmi primitívne a je v nich zle skrývaná nenávisť. Keď ich vidím, uvedomujem si že oni sú rovnakí ako Fico, len majú horšie vyvinutú schopnosť zblbnúť ľudí.
A viete čo je zaujímavé? Keď dvaja robia to isté, tak to nie je to isté. Napríklad nejaký politik stále len kritizuje, kritizuje a kritizuje. (Oni nič iné ani nevedia.) A dostáva za to stovky alebo tisícky lajkov a množstvo pochlebovačných komentárov.
A keď niekto kto nie je politik a nepíše politické blogy, si dovolí niečo kritizovať, napríklad sociálne siete, tak tí istí ktorí pochlebujú politickým blogerom, začnú tohto nepolitického blogera hejtovať a písať že je uhundraný a negativistický človek a podobne.
Ako som už písal, keď sa mi niečo nepáči, tak to nečítam. Nečítam politických blogerov, lebo mi prídu falošní a o nič lepší ako Fico. A nechápem ľudí, ktorí si prečítajú nejaký blog a potom autora v diskusii zosmiešňujú, a nadávajú mu. Keď sa im to čo píše nepáči, tak prečo ho čítajú? To je nejaká forma masochizmu?