Možno preto, lebo ľudia majú sklon rozdeľovať zvieratá do viacerých skupín. Napríklad na tie „obyčajné“ a potom také, ktoré stavajú na určitý piedestál – u nás sú to hlavne medvede a psy. Čo sa týka tých psov, tak najmä medzi ich chovateľmi, som si všimol častú argumentáciu slovami: Kto má rád zvieratá, má rád aj ľudí. Je to naozaj tak?
Keď zaznie uvedená veta, tak ako prvý, mi vždy príde na um vodca nemeckých nacistov Hitler, o ktorom je známe, že mal rád psov. Ako ďalší, mi napadne prípad Ladislava K. z Košíc, ktorý, podľa verdiktu súdu, mal svojim činom v úmysle vážne zastrašiť obyvateľstvo a donútiť vládu štátu vykonať opatrenia obmedzujúce usmrcovanie zvierat. Tento človek ľudí asi nemal rád, keď ich chcel zabíjať pomocou rúrkovej bomby.
Ako ďalší príklad uvediem moju matku. (Ak chcete vedieť čo bola zač, prečítajte si prosím, tento blog, alebo tento diskusný príspevok.) Mali sme psa, ktorému veľmi okato dávala najavo svoju lásku, ako keby chcela dať všetkým na vedomie, že to je jediný tvor, ktorého má rada. Ako dieťa som sa jej viac krát pýtal: Koho máš radšej? Mňa, alebo toho psa? A ona vždy odpovedala: Všetkých vás mám rovnako rada. Vždy to povedala so silným dôrazom na slovo rovnako. Tvár jej pritom doslova žiarila radosťou. Neviem, či to bola z jej strany len zlomyseľnosť, alebo bola naozaj presvedčená, že tie slová, sú prejavom jej „múdrosti“ a „ľudskosti“. Každopádne, keď rodič hovorí dieťaťu, že ho má rád rovnako ako psa, je to veľmi hlúpe.
Všimol som si, že mnohí ochrancovia zvierat, majú silný odpor odpor voči zbraniam (a poľovníkom). Stretol som sa s myšlienkou, že strach zo zbraní je prejavom sexuálnej a emocionálnej nezrelosti. Neviem či je to naozaj tak, ale u niektorých ochrancov a milovníkov zvierat, som skutočne vybadal prejavy akejsi nezrelosti. (Známky psychickej lability, emocionálnej nerovnováhy, neschopnosti logicky a racionálne myslieť, a argumentovať.)
Keď som sa s nimi púšťal do diskusie, opakovane som počul slová ako: „nás ľudí je tu príliš veľa“, alebo: „zaberáme zvieratám životný priestor“, alebo: „pociťujem odpor, že som príslušníkom ľudskej rasy“, alebo: „nechcem v tomto svete žiť a nechcem tu mať ani žiadne deti“. Podľa mňa, takéto názory nie sú prejavom lásky, ale skôr znakom mizantropie a nihilizmu.
Verím tomu, že medzi tými čo majú radi zvieratá, je mnoho dobrých ľudí. No myslím si tiež, že medzi nimi možno nájsť aj mizantropov a nihilistov, ktorí svoj odpor k ľuďom, skrývajú za lásku k zvieratám.
