Fantastické rande. Krátke a trápne. Bol to krásny, príjemný a povznášajúci zážitok. Keď som o tom na izbe rozprával spolubývajúcim, zistil som, že na to aby človek disponoval hlbokou múdrosťou, nemusí byť starý kmeť, ale stačí ak je vysokoškolák – jeden zo spolubývajúcich v reakcii na moje rozprávanie povedal niečo veľmi múdre a pravdivé: Tie ženy ktoré partnera nemajú sa ti nepáčia a tie ktoré sa ti páčia, ho majú.
A naozaj. Ak niekde (na ulici, v obchode, divadle, vo vlaku...) vidíte nejakú ženu a chcete zistiť či má partnera, je to jednoduché – ak je pekná, tak partnera vždy má. Každá žena ktorá je pekná (fyzicky alebo duševne), má partnera.
Tu mnohí ľudia (najmä príslušníčky nežného pohlavia) namietnu, že sú mnohé dámy, ktoré sú pekné a partnera nemajú. Akokoľvek kruto to znie, neuvedomujú si, že je mnoho žien, ktoré si myslia, že sú pekné, ale nie sú. (Samozrejme, že sú aj také ktoré naozaj pekné sú a sú single, ale to sú mimoriadne extrémne vzácne výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo.)
Takže, žena má úspech u mužov, pokiaľ má pekné telo alebo dušu a je mužovi potešením a príjemnou spoločníčkou. Pokiaľ je nejaká žena anomálnou osobnosťou (v psychiatrii je to eufemizmus označujúci psychopatov), tak jej šance nájsť si chlapa, resp. udržať si ho, sa znižujú.
U mužov je to presne naopak. Najväčší úspech u žien majú psychopati. Lebo oni dokážu ženu najlepšie presvedčiť, že zarobia/nazhŕňajú/nakradnú najviac peňazí. U priemerných žien, ktoré tvoria väčšinu, má najväčšie šance agresívny, nebezpečný, všetkého schopný psychopat, ktorý je schopný jej nahovoriť a navymýšľať si najneuveriteľnejšie nezmysly, aby ju obalamutil a zviedol. (To že pár týždňov alebo mesiacov po sobáši príde vytriezvenie a vzťah sa zmení na peklo, ako to výstižne opísal L. N. Tolstoj v Kreutzerovej sonáte, je druhá kapitola.)
Učebnicovým príkladom takéhoto, v zvádzaní úspešného psychopata je (bol) nemecký pilot Andreas Lubitz. (Btw. keď sa pozriem na jeho fotku, tak na ňom vidím čosi, z čoho ma napína na zvracanie. Narcis a megaloman, ktorý sa nevedel zmieriť s tým, že kvôli zdravotným problémom nebude môcť lietať a tak sa rozhodol, že keď musí trpieť on, nech trpia aj ostatní – a spáchal takzvanú rozšírenú samovraždu.)
Nájdite si cez Google jeho frajerku; patrí do kategórie najkrajších žien. Z toho čo som sa dočítal o ich vzťahu som vyrozumel, že sa k nej správal veľmi autoritatívne. Pravdepodobne s ním trpela a (ako sa písalo v tlači) vzťah s ním sa niekoľko krát pokúsila ukončiť. Ale vždy napokon podľahla jeho "sile", všetkého schopného, dokonale chladnokrvného racionalistického "reptila", s neotrasiteľným sebavedomím narcisa.
Čo sa týka mužov dobrákov a idealistov, tí majú smolu a ostávajú buď sami, alebo sa stávajú korisťou žien s anomálnou osobnosťou, ktoré sa už zúfalo potrebujú vydať. (Aby som nebol neúplný, tak ešte dodám, že medzi mužmi, ktorí majú relatívny úspech u istej časti priemerných žien sú ešte konformisti. Žena ktorá má partnera konformistu, má pocit bezpečia prameniaci nie z toho, že má pri sebe niekoho, kto dokáže efektívne zarábať/kradnúť a je ochotný potenciálneho protivníka bez váhania knokautovať alebo zabiť, ale z toho, že má pri sebe niekoho, kto nevytŕča z radu a nik si ich teda nebude všímať a nezotne im hlavy.)
Ďalšia dôležitá vec je, že vo vzťahoch; akýchkoľvek (pracovných, kamarátskych, priateľských, partnerských, heterosexuálnych či homosexuálnych) je to ako v hudbe. Každý človek má určitú frekvenciu, určitý "tón" (podľa toho aký má charakter, vlastnosti, akým typom osobnosti je). Keď idete po ulici a vidíte niekoho, stačí vám letmý pohľad na neho a šiestym zmyslom "počujete" vedome alebo nevedome, jeho akýsi "základný zvuk" ktorým "znie".
A ako v hudbe, niektoré tóny spolu ladia a niektoré nie. Ak sa stretnú dvaja ľudia s odlišnými frekvenciami a budú sa pokúšať o vzťah, je to márne – budú sa odpudzovať ako magnety prikladané k sebe rovnakými pólmi.
Najľahšie si vhodného partnera nájdu najpriemernejší ľudia. Priemer je ako stred kruhu/gule. (Predstavte si guľovú hviezdokopu.) Čím viac viac v strede, tým väčšia hustota – väčšie množstvo "kompatibilných" ľudí. (Gaussova krivka nepustí.) Čím viac sa niekto od stredu ktorýmkoľvek smerom vzďaľuje; tým viac jeho šance, že si nájde partnera (respektíve, že si nájde partnera, ktorého bude vnímať ako seberovného, ako spriaznenú dušu) klesajú.
