Takýchto osobností nie je málo a ich pravú tvár, pozná málokto – zväčša sú to iba najbližší rodinní príslušníci. Obeť nesie následky po celý život a trvá mnoho rokov, kým sa o ponižujúcich veciach, ktoré prežila, odhodlá prehovoriť.
Ľudia blízki agresorovi najčastejšie zareagujú tak, že sa snažia celú vec poprieť. (Aj matky usvedčených zločincov neraz tvrdohlavo popierajú ich vinu a bránia sa slovami: môj syn to nemohol byť, on niečoho takého nie je schopný.) Niekedy sú ľudia obhajujúci agresora, o jeho nevine úprimne presvedčení, pretože ho dobre nepoznajú, alebo sú pod vplyvom jeho klamstiev. Inokedy o jeho činoch vedia a pri ich popieraní vedome klamú, pretože takýto spôsob vysporiadania sa s celou vecou, je pre nich najpohodlnejší. Povedia jednoducho, že obeť si všetko vymyslela.
Ak zapieranie nepostačí, pokúsia sa jeho činy ospravedlňovať. Začnú tvrdiť, že v iných rodinách sa dejú aj horšie veci. Vraj obeť musela nejako provokovať a zaslúžila si to. Budú moralizovať a snažiť sa v nej vyvolať pocit viny. Nabádať ju, aby radšej mlčala, lebo vraj „každý má svoje hriechy“. Sú schopní ísť do extrémov. Napríklad človeku, ktorý bol v detstve týraný, dať za vinu už len to, že sa narodil a jeho matka kvôli nemu nemohla naplno žiť život kaviarenskej povaľačky. Týmto ľuďom nezáleží na pravde. Jediné o čo im ide, je ubrániť „česť svojej rodiny“ za každú cenu.
Agresor pri týraní pociťuje rozkoš a stáva sa na tejto rozkoši závislý. Keď s ním obeť preruší kontakt, môžu u neho nastať „abstinenčné príznaky“ a preto chce v tom čo robil, pokračovať. Jeho obhajcovia v takom prípade na obeť naliehajú, aby ho kontaktovala a snažila sa s ním „zmieriť“. Najpodlejšia vec, ku ktorej sú schopní sa znížiť, je vydierať obeť slovami, že dokým neurobí čo od nej chcú, dovtedy sa jej v živote nebude dariť dosiahnuť to alebo ono. Ak sa obeť podriadi, agresor to využije iba ako ďalšiu príležitosť, aby ju mohol znovu zraniť.
Občas do médií prenikne správa, že v nejakej rodine dochádzalo k násiliu, alebo sexuálnemu zneužívaniu. Neraz sa tak dialo dlhé roky, kým to vyšlo najavo. To, že takéto veci mnohokrát zostávajú dlhodobo neodhalené, je aj vinou pokrytcov, ktorí sú priamo pri tom a všetko vidia, ale nič neurobia. Za nejakú malichernosť, dokážu roztrhať blížneho v zuboch, ale ak nastane situácia, že ich potomok alebo súrodenec, robí niekomu naozaj zlé veci, tak mlčia a ešte sú schopní vinníka brániť. Len nech sa, preboha, nikto o ničom nedozvie. Lebo, čo by si o nás ľudia pomysleli?
