Základom je položiť si otázku: Ako by som konal na ich mieste? Čo by som robil, keby sa v tomto štáte dostal k moci nejaký zločinecký režim a vypukla tu vojna? Nechal by som sa zabiť? Nie. Odišiel by som odtiaľto. Alebo čo by som spravil, keby som žil v krajine tak chudobnej, že by som sa v nej, ani pri najlepšej vôli, nedokázal uživiť? Žil by som ako žobrák? Naopak. Išiel by som niekam, kde by som mal šancu na lepší život.
Takže keď sa pozerám na prisťahovalcov, nemôžem im nič vyčítať. Na ich mieste by som sa správal presne tak, ako oni. (A som presvedčený, že keby tu vypukla vojna, tak aj tí čo ich kritizujú, by odtiaľto ušli, a to ako prví.) Motiváciou na odchod inam, môže byť ozbrojený konflikt, alebo zlé životné podmienky. Z Československa, za minulého režimu, utekalo mnoho ľudí na západ. Boli to takzvaní „nelegálni ekonomickí migranti“, ktorí bez povolenia prekračovali hranice.
Odporcovia imigrantov argumentujú ich kriminalitou. Lenže mnohé informácie, na ktoré sa odvolávajú, sú falošné a okrem toho, nechcú uznať, že zločinov, sa dopúšťajú aj Európania. Ospravedlňujem sa, ak to vyznie hrubo, ale pripomínajú mi nacistov. Tí verili, že Židia otravujú studne, do macesov pridávajú krv zavraždených detí a chcú ovládnuť svet. Odporcovia imigrantov veria, že prisťahovalci sú zločinci a teroristi, ktorí chcú zničiť Európu.
Väčšina prisťahovalcov, sú obyčajní ľudia, ktorí dodržujú zákony. Nejaké náboženstvá a ideológie, sú im ľahostajné a chcú tu len slušne žiť. Myslím si, že multikultúrna spoločnosť môže fungovať. Príkladom fungujúceho typu takejto spoločnosti, je Kanada.
Na záver sa prenesiem do obdobia spred niekoľkých týždňov, keď sa zrodil nápad, napísať tento blog. Sedel som v pohodlí svojho bytu, s pohárom bylinkového čaju v ruke a myslel na ľudí, ktorí v Európe hľadajú svoj nový domov, pretože z ich krajín, ich vyhnala bieda, vojna, alebo náboženskí extrémisti. Chápem ich a držím im palce. Dúfam, že na našom kontinente nájdu to, čo potrebujú a budú tu spokojní.
