Táto bývalá sovietska republika, ktorá získala samostatnosť po rozpade Sovietskeho zväzu, mohla byť rajom na Zemi. Mala úrodnú pôdu, nerastné bohatstvo, za sovietskej éry vybudovaný priemysel, zisky za tranzit plynu a výborné podmienky pre turistický ruch. Napriek tomu to s ňou išlo od desiatich k piatim. V jej vedení sa vystriedal rad lídrov, vrátane prozápadných. Pre všetkých bola charakteristická politika v znamení korupcie a rozkrádania, zhoršujúca ekonomickú situáciu v krajine a vyvolávajúca napätie v ukrajinskej spoločnosti. Tento úpadok nebol vinou zasahovania iných štátov, ale si zaň môžu Ukrajinci sami, lebo si nevedia vládnuť.
Prvé vážnejšie vyhrotenie situácie nastalo počas tzv. Oranžovej revolúcie. Tú vyprovokovalo podozrenie, že prezidentský kandidát Janukovič sfalšoval výsledky volieb. Po mohutných demonštráciách sa moci ujali prozápadne orientovaní Juščenko a Tymošenková. Počas ich vládnutia rozkrádanie nadobudlo obludné rozmery, a tak si nespokojní Ukrajinci v nasledujúcich voľbách predsa len zvolili Janukoviča. Vinou naďalej sa zhoršujúcej situácie v štáte, v spoločnosti počas nasledujúcich rokov narastalo napätie, ktoré koncom minulého roka, vyústilo do protivládnych protestov známych ako Majdan. Stalo sa tak po tom, ako Janukovič po dlhom hraní na obe strany nakoniec odmietol podpísať Asociačnú dohodu s Európskou úniou. Spočiatku slušných demonštrantov na Majdane vystriedali radikáli, ktorí za pomoci hrubého násilia urobili prevrat a donútili prezidenta ujsť.
Samozvaní lídri sa správajú ako keby ich cieľom nebolo pred krachom stojacu Ukrajinu zachrániť, ale ju zničiť. Po násilnom prevzatí moci začali vŕšiť chybu za chybou. Kvôli šovinistickej politike prišli najprv o Krym. Následne vypuklo povstanie v juhovýchodných regiónoch, ktoré sa taktiež usilovali o samostatnosť, lebo ich obyvatelia pravicovým radikálom v Kyjeve nedôverovali. Kyjev na tieto iniciatívy zareagoval hrubou silou a poslal na východ vojakov, čím začal nezmyselnú občiansku vojnu, ktorej koniec je v nedohľadne.
Majdan, ktorý mal ukončiť moc oligarchov a znamenať koniec korupcie, nič také nepriniesol. Iniciatívu počas protestov prebrali oligarchovia. Využili pritom rôznych extrémistov, chuligánov a kriminálnikov, o ktorých v zbedačenej krajine nebola núdza. Prečo to všetko? Zaujímavé slová, ktoré by mohli byť odpoveďou túto otázku, v rozhovore pre despiteborders.com povedal ukrajinský expert a občiansky aktivista Alexej Alexandrov:
Prečo sa snažia dostať do EÚ? V 90. rokoch boli schopní vytvoriť pre seba v tejto krajine režim najvyšších výhod. Keď sa teraz dostanú zo skleníkových podmienok supermonopolnej Ukrajiny do normálneho konkurenčného prostredia, veľmi rýchlo sa ocitnú na „vedľajšej koľaji”. To si veľmi dobre uvedomujú. Ale vyžrali už z Ukrajiny všetko čo mohli. A teraz chcú, jednoducho povedané, odovzdať to, čo zostalo z kedysi prosperujúcej sovietskej republiky, tým, ktorí im zaručia legalizáciu na Západe a uchovanie si nazbíjanej koristi. Odídu tak, ako Berezovský, Gusinský a ďalší „krstní otcovia”.
Čo dodať? Po zvrhnutí a vyhnaní nepohodlného bieleho koňa Janukoviča sa nič nezmenilo. Moc na Ukrajine majú naďalej pevne v rukách oligarchovia a sú rozhodnutí, si ju za každú cenu udržať. Aj za cenu vojny proti vlastnému obyvateľstvu.
A čo Slovensko?
Patologické javy ktoré priviedli Ukrajinu do stavu vojny – morálny marazmus, korupcia a kradnutie ohromných rozmerov, sú prítomné aj na Slovensku. Stredná vrstva je stále chudobnejšia, rozdiely medzi chudobnými a bohatými sa zväčšujú. Pribúda nespokojných, nešťastných, frustrovaných a zúfalých ľudí, a zároveň v dôsledku úpadku spoločenskej morálky pribúda prázdnych a bezcharakterných jedincov ochotných slúžiť zlu. Ľahostajná väčšina sa mlčky prizerá. Ľudia ktorí si myslia že „sa ich to netýka“. A keď sa ich to týkať začne, bude už neskoro.
Arogancia politikov nemá hraníc. Ľuďom sa vysmievajú a neslúžia im, ale svojim sponzorom. Vymožiteľnosť práva je nulová. Mafiánska vražda je bežnou pracovnou metódou ktorú vrchnosť používa na riešenie problémov, keď sa nedá inak. Páchatelia ostávajú nepotrestaní a užívajú si v exotických krajinách. Myslím si, že zo strany elít je to čosi ako varovanie; dávajte si pozor, vidíte kto pre pre nás pracuje. Držte hubu a krok, lebo zle skončíte. Zároveň to hodnotím, ako akúsi rúhavú prosbu o to, aby sa aj obyčajní ľudia začali uchyľovať k rovnakým metódam, voči nim. V spoločnosti sa hromadí jed a je ho stále viac. Ak sa politici a oligarchovia včas nespamätajú, zle to skončí. Za to zlo budú zodpovední oni. A darmo budú viniť ľudí hovoriacich nepríjemnú pravdu, pretože ryba smrdí od hlavy.
