PR (Public Relations, komunikácia s verejnosťou) je vlastne vojna príbehov. Ak tvorenie príbehov ovládate, ovládate. Ak ich neviete tvoriť, aspoň sa k nim pripájajte.
Tam kde sa PR ešte len vyvíja, napr. Slovensko, stretávame rovnaké zaujímavosti. Hovorca vysloví no comment, v časopisoch na miestach pre inzerciu nachádzate dlhé, nič nehovoriace články, rozhovory s ľuďmi, ktorí sedia v saku a držia pero...atď. Ale buďme radi. Kým sa redaktori v TRENDE z PR na Slovensku smejú a hovoria o najnehodnovernejšom zdroji informácii, ešte je dobre. Dobré PR si nemáme uvedomiť.
Bežná komunikácia sa z väčšej časti skladá z balastu, pre zisk nepodstatnej vaty. Táto vata sa ale vždy zhlukuje okolo témy, príbehu. Nájdenie, privlastnenie a upravenie tohto príbehu je úlohou PR.
Ako to dokázal ten Bill Clinton? Usmial sa, prepísal príbeh klamára a jednoducho sa vyhlásil za obeť narušenia ochrany súkromia. Vytvoril novú tému, v ktorej bol on ten poškodený. Do televízie prišiel so svojou manželkou a tadá. Amerika holé baby.
Súcit s jednotlivcom je silná zbraň. Chudáčik Slobodan Miloševič. Ostal sám, obhajoval sa sám, chorý bol, zabiť sa ho pokúšali...no neľudské.
Ďalším známym príkladom bol prípad Kathie Lee Giffordovej. Išlo o obvinenie z vykorisťovania pracovníkov v treťom svete. Oblečenie pod jej značkou, ktoré predávali vo Wal-Marte, vyrábali deti v Hondurase za 31 centov na hodinu. Príbeh obrátila. S plačom v očiach tvrdila, že o ničom takom nevedela, sama sa dala do čela boja proti tomuto problému. Príbeh, ktorý ju mal položiť, začala riadiť a prepísala. Podobne tak spravila aj spoločnosť NIKE obvinená z...vykorisťovania pracovníkov v treťom svete.
Na čom stojí úspešné odvrátenie krízy?
Okamžité „priznanie“ - Urobili sme chybu z tých a tých dôvodov. Nemali sme to robiť, prepáčte. Pracujeme na náprave, už sa nám podarilo...
Aktuálne a budúce „riešenie“ - Práve sme zaviedli taký a taký systém na predchádzanie podobným udalostiam.
Zistiť v čo naše publikum verí, aké sú jeho hodnoty - Vštepovanie názorov prebieha tak, aby ostatní mali pocit, že na to prišli sami.
Nájsť v ich viere nezrovnalosť. Iracionalita.
Nájsť archetypy pre zosobnenie sa do efektívnej role.
Odvedenie pozornosti vytvorením nového príbehu cez emočný spúšťač - Emócie sú kľúč. Namiesto premýšľania nad odpoveďou sme často krát nútení odpovedať okamžite, čím naše rozhodnutie väčšinou prechádza do emotívnej úrovne.
Vyvolanie dojmu že ide o názor väčšiny - (relácia, volania občanov, priame prepájanie do miesta rozhodovania...) viď. príspevok o Astroturfingu.
Ak nájdeme medzery v niekoho presvedčení, dokážeme ich nahradiť, prepojiť povery, doplniť k nim fakty, ktoré vedú k oddanosti. Krásnym príkladom boli dávne(?) techniky cirkvi. Tá sa snažila odvrátiť ľudí od animizmu a iných izmov tým, že napríklad sabotovala pohanské sviatky. Alebo sa povedalo: „ Veď váš boh zvierat je v skutočnosti náš sv. František. Náhoda, že?“ Prebral a upravil sa známy rituál, až sa z neho stalo niečo nové.
Tak prečo na Slovensku výrazne neklesol nákup mäsa po kauzách vtáčia chrípka a pokazené mäso v reťazcoch? Reťazce absolútne nezvládli komunikáciu a aj tak sú v podstate v pohode. Problém je na druhej strane. V nás, zákazníkoch a našom neuvedomení si práv na ochranu záujmov spotrebiteľov. Konzumerizmus. Ale to je už iný príbeh. Blížia sa voľby, obdobie privlastňovania si príbehov. Kto si ho obsadí?
Ak vás téma zaujala, zožeňte si niečo od Douglasa Ruskoffa.
Príklady kreatívnych reklám nájdete na mojom ďalšom blogu: AdArena
