Ten pocit, keď máte už beztak pochabé citové argumenty a keď vám aj tie dôjdu, poviete "Čo ja viem?".
Ale nepredbiehajme. Mam taký súhrn myšlienok, ktoré nám predložili páni Chromík a Šust.
Referendum nie je ani tak o zákazoch, ale o pocitoch.
Ak sa ma spýtajú, čo chcem, spýtam sa, čo chce spoločnosť.
Deti potrebujú ocka a mamu, lebo to je princíp.
Referendum je zle pochopené. Ono nie je o tom, aby sme nepovolili náhodou niečo, čo už aj tak je zakázané v ústave.
Princíp je vlastne ten, aby sa o manželstve medzi ženou a mužom hovorilo.
Aby bolo jasné, keď nechcete mať deti, tak nech vám ani nenapadne ísť do posvätného zväzku manželského, lebo bude zle-nedobre.
Existujú dva druhy manželstiev. Tie s potencionálom na deti a tie pochab(l)é bez potencionálu na deti.
A ak poviete nie daru dieťaťa, ste zlý, veľmi zlý človek. Ak ste starý, či nemôžte mať deti, to je samozrejme výnimka.
Ak poviete svojej žene áno, no zároveň nie potomstvu, urazili ste ju.
Ak nemáte deti, niečo pravé orechové tomu chýba.
A posledné, ak niečo je v zákone, spoločnosť podľa toho žije. Ak niečo nie je v zákone, spoločnosť podľa toho, počkajte si, nežije.
A o tomto chaose nás presviedčajú. A nie, v predchádzajúcom príspevku som sa mýlil, nie je správnu ísť hlasovať. Je správne na to kašlať.
