Miesto, kde nájdete stáť čas, alebo ako vôjsť do rozprávky.

Kde bolo tam bolo, bola raz jedna krajina(a ešte stála je), v ktorej sa občas zastaví čas a vtedy sa v nej dá nájť všeličo, čo sme považovali za už dávno stratené.


Nevládne tam kráľ, nie sú tam princezné, nestretnete tam rozprávkového draka, ale veľmi ľahko v nej natrafíte na čarovnú starenku. A keby len jednu! Žije ich v nej niekoľko a všetky majú pre náhodných pútnikov za pomoc pripravený nie len koláčik, ale aj dobrú radu.
Nehodno ju prezrádzať, na každého si počká a verte, že tieto rozprávkové babky, ich rozdávajú na počkanie. S úsmevom na tvári a otvoreným srdcom aj rukou.

Ak chcete do tejto krajiny zavítať, nepotrebujete ani sedemmíľové čižmy, ani preputovť sedemdesiatsedem vrchov a dolín, dokonca nepotrebujete ani Širokého, či Bystrozrakého. Stačí len trochu jedla do uzlíčka zvaného sporttreck, pár chodiacich topánok a radu od vševediaceho uja Interneta, ktorým smerom sa vybrať, aby ste trafili tam, ked sa piesok sype a voda leje, seno sa hrabe a kosa o kameň cvenždí.

Krajina je to neveľká, ale pozoruhodná. Nájdete v nej živého koňa (tuším nerozpráva, ale priznávam, že som s ním ešte nekonverzovala:) ), stretnete tam rezkú dievku s podkasanou kukňou, ako dojí kozu a určite vám dá napiť čerstvého mliečka, z ktorého sú červené líčka.
Šíri sa ňou vôňa chleba a slivkového lekváru, lahodne tam vonia bylinkový čaj, ktorý sa varí v hrnci var a nikdy ho nie je málo.
Môžete sa tam vyučiť užitočnému remeslu, určite vás kedykoľvek prichýlia a dá sa tam zakrepčiť si pri husličkách a píšťalke.
Som si takmer istá, že tam môžete pokojne spať pod šírym nebom a vôňa sena je tam sladšia ako najsladší med. (Mimochodom, aj toho je tam dosť, aj masla a mlieka:) )

V tejto krajine sa krásne sníva a nikto vás nevysmeje, že čakáte na pečených holubov letiacich rovno do huby. (Pravdou, ale je, že mne sa to ešte nepošťastilo, no možnoo som nemala som dosť trpezlivosti.)

Je to svet ako stvorený pre odvážnych mládencov a smelé dievčiny. A ich deti a rodičov a všetkých, ktorí hľadajú pokoj a zázraky.

Len treba dávať pozor, aby ste do tohto sveta nespadli náhodou.
Je to riskantné a nákazlivé:). Ľahko sa totiž podlieha jeho moci.
Ak chcete vedieť, či netáram, stačí zistiť, či chýr čo tu šírim je pravdivý.
Ja som už som už podľahľa. Čaro tejto zeme ma opantalo tak, ža sa do nej musím neustále vracať. Istotne viem, že nie som jediná.
Niekoľkí pútnici jej moci natoľko prepadli, že sa z nej už nevrátili... A žijú si tam dodnes. Neviem či šťastne a až do smrti, ale ak ich stretnete, určite vám radi povedia, ako to s tým rozprávkovým koncom je:).

Neveríte? Vraj taká krajina nie je? Tak to skúste sami a pohľadajte ju, možno mi dáte za pravdu. A pre veľnmi neveriacich pridávam aj čierne na bielom, že si veľmi nevymýšľam. ( www.zajezka.sk )

P.S. Na záver už len dodávam, že kvety tam ešte stále voňajú, jablká chutia, chlieb sa pečie, piesne spievajú, domy pod rukami rastú, motyky nezaháľajú, hrnčiarske kruhy sa točia, píšťaľky sa otĺkajú, nad vecami premýšľa a čas neletí, ale kráča. A niekedy aj stojí.
A dievky sú tam ako ruža a mládenci ako buk. A určite vám tam odpustia aj dierku na ponožke a strapaté vlasy:).
(Večným deťom odkazujem, že tam môžte jesť aj s nie celkom čistými rukami a pokojne len lyžicou. Drevenou, vlastnoručne vystružlikanou!)

Zazvonil zvonec, rozprávky nie je koniec...