Alebo to v tomto prípade bola skvelá tanečná nálada, vynikajúca ľudová muzika, či vytrvalí inštruktori?
Asi všetko spolu plus skvelý kolektiv a krásny letný čas.
Na začiatku celej akcie som očakávala chabú účasť, pár "fanatikov ľudovky" a senilných pánov a babky nostalgicky spomínajúcich na roky ich mladosti. Predstava veeeeľmi ďaleko od reality.
Predstavte si mladého moravského junáka sedieť v aute a počas jazdy mávať rukou v otvorenom okienku a na plné pľúca spievať ľudovku. Nonsens? Realita! Krásny pohľad :).
Bol to na môj veru veselý tanečník aj spoločník. A nebol jeden!
Miesto pobytu sa postupne začalo zapĺňať kopou mladých a tancachtivých ľudí.
Poriadne ma šokoval neustále narastujúci počet účastníkv tábora.
Ja, v roli pozorovateľa, v bezpečnej vzdialenosti od týchto čudákov.
V nepozorovanej chvíli, akoby niekto mávol čarovným prútikom, tanečná miestnosť sa naplnila dievčatami v sukniach, mládencami so žiariacimi očami, pribudla aj živá muzika a hneď od začiatku nechýbal obrovský entuziazmus a radosť z tanca.
Ani som vlastne nepostrehla, ako ma to všetko pohltilo a už o dva dni bol z môjho zaťatého zariekania, že ja sa na niečo takéto rozhodne nahovoriť nedám, telefonát domov.
Môj odchod sa neplánovane odsúva, naťahujem topánky najvhodnejšie na tanec a ocitám sa v rukách tanečného partnera.
Od tejto chvíle som prepadla ľudovému tancu a stala som sa jeho nadšenou vyznávačkou.
Každý deň som s úsmevom na perách a s tvárou zaliatou potom opakovala tanečné variácie vynikajúceho inštruktora.
Tancujúc ostošesť som sa prepracovala k párovým tancom, naučila sa základy tanečných prvkov z Podpoľania a zoznámila sa s kopou zábavných ľudí.
Popri tom všetkom sa mi aj napriek úžasnej strave, nepodarilo pribrať ani deko.
Bodaj by aj, všetko som vypotila na namáhavých, ale strhujúcich tréningoch.
Inštruktorom sa z nás niekedy asi robili kruhy pred očami, ale nadšenie bolo také veľké, že sa s nami trápili plných päť dní.
Celá akcia vyvrcholila veselicou, kde sme prezentovali naše začiatočnícke pokusy.
Sálu miestneho kultúrneho domu sme zaplnili spolu s už vyššie spomímanými babkami, ktoré sa umievali popod fúzik a tešili sa, že aj dnešná mlaď sa vie baviť pri hudbe ich mladosti.
Pridali sa k nám aj obyvatelia širokého okolia a krepčilo sa do skorého rána.
Veru v tú noc praskla na husliach aj dáka tá strunka, aj sme sa popredvádzdali aj povykrúcali, zaspievali aj napapkali.
Krásne to bolo!
Verím, že keď mi detičky podrastú, tak sa opäť ocitnem v tomto tanečnom virvare a náš ocinko sa bude slastne prizerať na svoju zvŕtajúcu sa žienku.
Samozrejme na kolenách s našimi dvoma rastúcimi adeptkami do tanečného kola.
Ak by niekto neveril, že tanec vie takto strhnúť, tak ja som živým dôkazom takejto premeny.
Okrem iného, som sa všeličo dozvedela o hudbe našej krajiny, naučila sa spievať nejednu pieseň, zapletala som sa v tanečných reťaziach, točila na hrnčiarskych kruhoch, stružklikala píšťaľku a domov si doniesla nehasnúcu lásku k našej ľudovke a zdravo ponaťahované svalstvo :).
Dnes si zakrepčím aspoň pri Kapure na STV-čke a už teraz sa teším, ako si natiahnem tanečné topánky a dajaký podobne "nakazený" mladík ma vyzve do tanca:).