- môjho unaveného mužíka takmer so železnou pravidelnosťou vítam vo dverách s celým batôžkom trápení a uplakaným dieťaťom a on ma aj hladný a s plným mechúrom hneď vypočuje,
- mu s nadšením a s tými najlepšími úmyslami zorganizujem program a nachystám "kôpku" práce, čo nám treba a chcem a potrebujem a on ma aj napriek svojim vlastným predstavám nepošle do kelu,
- mu so žiariacimi očami v takmer pravidelných intervaloch rozprávam čo by som chcela a on mi moje takmer detské chcenie naplní na narodeniny, či Vianoce,
- mu preorganizujem veci v skrinkách, keď mu vymením košeľu za takú akú ja chcem, keď mu natriem na chlieb čo považujem za zdravé, keď mu zmiznú veci zo stoličky, lebo potrebujem doplniť práčku a on sa nenaštve a prijíma moje "výchovné spôsoby",
- ho naháňam aby mi opravil batériu, nainštaloval nový program na internet, vopchám obe deti aby som ostala na chvíľku sama, keď mu nechám oplákať pokakané plienky a on to spraví a ešte mi dá aj pusu :),
- ho poúčam a naprávam a on sa nechá.
- mi odpustí každý môj prešľap a toleruje moju hŕŕŕŕ náladu,
- ma po takmer prebdenej noci strapatú a vo vyťahanom tričku pobozká a povie mi, aká som pekná. A opäť mi povie, ako ma ľúbi.
Keď...
Tak aj o tomto je láska a vďaka Ti Bože za takúto lásku.
