Ako dieťa víťazí nad matkou

Tak som sa s odhodlaním a plnou hlavou plánov čo budem robiť keď mi dieťa zaspí, dala do ukladania mojej staršej dcéry Lucky. Spravila som jej čajík, zakryla dekou, ľahla k nej a čakala, kedy konečne stíchne a ja sa potichu vyparím. Lenže moja dcéruška sa rozhodla, že bude statočne bojkotovať moje plány a začala so mnou živo komunikovať. Spievala mi pesničky, rozprávala mi o Mikulášovi (silný zážitok), točila sa v posteli ako malý hadík, vykladala mi nohy na hlavu a podobne. Po pol hodine takéhoto "spania", mi zahlásila, že od rána nespala a ja som sa tešila, že si konečne vstúpila do seba a dá mi pokoj. Ach, aká som len bola naivná... Vzápätí na to pokračovala vo svojej zábave a pokúšala sa mi spraviť afroúčes a dokonale mi vyčistiť nos, lebo sama si neviem:). Keď som už strácala aj posledné zvyšky trpezlivosti rozhodla som sa, že keď narátam do sto a ona ani po hodine mojej márnej snahy nezaspí, tak to jednoducho vzdám. A aj som vzdala. Zúrivá som vstala a začala ukladať deku a moja milá dcéruška s úsmevom na tvári zahlásila či vstávame.No a buďte potom trpezliví a milujúci rodičia:). Tak som skončila s ukladaním mojej bábiky a ona opäť raz zvíťazila nad plánmi svojej matky. človek mieni, dieťa mení.Na záver už len dodávam, že Lucka má len dva a pol roka a ktovie čo ma čaká, keď mi vyrastie.