Kvapka po kvapke sa míňajú dni nášhomanželstva a podobajú sa ako vajce vajcu.
Možno som hlúpa, že v dobe toľkých možnostína neviazané a nezaťažujúce známosti, plnébúrlivých sexuálnych dobrodružstiev, zotrvávams tým istým chlapom v stereotype manželských dní. Dokonca mám na to aj "papier".
Nuda? Stereotyp? Trápenie?
Ani náhodou, pretože všetky tie monotónnečinnosti vykonávam preto, lebo chcem. Lebo to robím pre toho jedného muža, ktoréhosom si vybrala.
Pointa tohto všetkého je celkom jednoduchá.
Pred pár dňami som totiž sa do svojho muža už po stýkrát opäť zaľúbila. A opäť inak. Necítim pri ňom nudu stereotypu, ani ťarchu prispôsobovaniasa. Nepotrebujem hľadať návod na skvelý sex, lebo presahtiel, čiže spojenie duší, predčí aj túnajlepšiu a najvyšpekulovanejšiu sexuálnu praktiku.Pretože spojenie dvoch osobností zanecháva neustályhlad a môjho milovaného sa neviem nabažiť.
Stále v tom svojom mužíkovi nachádzamniečo nové a neobjavené a často ma prekvapíten môj "prečítaný" manžel.
Muž ako taký je pre mňa totiž záhada hodnáobjavovania a skúmania. Neustále sa učím poznávať tajomnémužské uvažovanie a veľmi sa mi to páči a vôbecsi nie som istá, či dokážem niekdy dobre spoznaťčloveka s ktorým plánujem prežiť celý život.
Predsa len muži sú skvelé a zaujímavéstvorenia. Dobre to ten Pánbožko zariadil s tými polovičkami,veď vzájomné dopĺňanie a spoznávanie sa jekrásne dobrodružstvo na celý život.
A na toto dobrodružstvo mi celkom stačí jeden muž.
Ten môj.
