Aj napriek veľkému vekovému rozdielu sme si vždy veľmi dobrerozumeli, no až nedávno som si uvedomila, ako mi tá moja malá sestričkavyrástla.
Že už sa nepritúli tak ako niekedy, jej veľká vydatásestra je občas zanedbávaná, občas staromódna, niekedy otravná alebo príliš„vychováva“. V takýchto chvíľach mám pocit, akoby mi pred očami vyrastalo a búrilosa moje vlastné dieťa, ktoré musím nechať ísť svojou vlastnou cestou, hoci sahrozím pádov a nebezpečenstiev, ktoré na ňu číhajú.
Nikdy som jej o mojom materinskom vzťahu k nejnerozprávala, ale včera večer som zistila, že tento zvláštny pocit zdieľameobe. Večer k nám totiž pribehla s ružou v ruke a podala miju so slovami, že doniesla darček svojej druhej mame...
V tej chvíli som sa nezmohla na správne slová, ktoré byobsiahli všetko, čo sa vo mne odohrávalo. Verím však, že naša vzájomnáspriaznenosť je napovedala, ako veľmi si toto jej prekrásne gesto cením.
Ďakujem ti moja malá veľká sestrička.
