Pri pohľade na ňu sa mi ani nehccelo veriť, že čas tak rýchlo letí. Z našej malej trinásťročnej Nancy je krásna veľká slečna. Pri pohľade na jej tvár sa mi po lícach rozkotúľali slzy... Zdá sa mi, ako by to bolo len nedávno, čo sme po prvý krát uvideli jej fotku, pripnutú k základným údajom o nej. Malé štíhle dievčatko s nesmelým úsmevom na tvári. Túžiaca po láske a starostlivosti. Bez domova, bez mamy, bez nádeje do budúcnosti.
Dnes sa však na mňa dívala tvár dievčiny rozžiarenej úsmevom a radosťou. Taká je už veľká... Môcť ju tak zovrieť v náručí a povedať jej, aký sme na ňu hrdí.
Verím však, že všetko nevypovedané vytuší medzi riadkami nášho listu.
Som šťastná, že ju máme a môžeme jej aspoň na diaľku povedať, že sme šťastní a hrdí rodičia.
22. jan 2010 o 20:59
(upravené 22. jan 2010 o 21:05)
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 189x
Naša Nancy
Dnes som otvorila list, ktorý k nám prišiel až z Indie. Už päť rokov nám v tomto čase chodí list.Tento bol však niečím výnimočný. Bola v ňom fotka našej adoptívnej dcéry.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)